Na ôsmom zlatom dukáte Českej mincovne z cyklu s názvom Kult osobnosti sa objavuje kontroverzná postava Vladimira Iljiča Lenina.

Vladimir Iljič Uljanov, ktorý vstúpil do dejín pod pseudonymom Lenin, sa už pri štúdiách rozhodol, že bude profesionálnym ľavicovým revolucionárom. Nielen pre to, že ho oslovili spisy Karla Marxa, ale aj preto, že bol vo svojej vlasti, ktorou bolo cárske Rusko, perzekvovaný. Jeho kariéra budúceho právnika aj šanca na hodnotný spoločenský život sa skončili po tom, ako bol jeho starší brat popravený za plánovanie atentátu na cára. Lenin bol zatknutý a poslaný do vyhnanstva, kde dlhých 17 rokov pripravoval plány na pomstu… Ruská ríša prechádzala na začiatku 20. storočia vážnou krízou – prehrala vojnu s Japonskom, sužoval ju hladomor, ekonomická situácia bola bezútešná a nakoniec vypukla prvá svetová vojna. V tom čase už bol Lenin výrazným európskym teoretikom marxizmu a tvorcom jeho nového variantu: marxizmu-leninizmu. Ako stratég boľševickej strany sa pripravoval na zvrhnutie Mikuláša II., ale v roku 1917 prišiel šok. V Rusku došlo k revolúcii a cár bol zbavený moci. Pretože sa prevrat odohral bez Leninovho prispenia, ohrdnutý revolucionár vyhlásil ruskú revolúciu za buržoáznu a rozhodol sa zosnovať ďalšiu – tentoraz tú správnu, socialistickú. Pomoc našiel v Nemecku, ktoré v prvej svetovej vojne bojovalo na dvoch frontoch a ktoré dúfalo, že Lenin destabilizuje Rusko a prinúti ho ukončiť boje. Prvý pokus o boľševický prevrat sa nepodaril a Lenin musel znovu utiecť do zahraničia, ale čoskoro sa vrátil a uskutočnil úspešnú „Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu“. Podľa plánu uzatvoril mier s Nemeckom a pustil sa do boja s vnútornými odporcami. Z ruskej občianskej vojny, v ktorej sa stretli s monarchistami, liberálmi aj umiernenými socialisti, vzišli boľševici ako víťazi. Cena bola strašná – milióny ľudí zahynuli a hospodárstvo bolo v troskách. Z tohto chaosu sa potom zrodil totalitný Sovietsky zväz, v ktorom Lenin realizoval svoje učenie, presadzoval kolektivizáciu, bojoval s cirkvou a modernizoval Rusko. Po jeho smrti sa neobmedzenej moci ujal Stalin, ktorý udržoval Leninov kult. Telo revolucionára nechal nabalzamovať a vystaviť v moskovskom mauzóleu, kde spočíva dodnes…

„Averznú stranu pokrýva sieť rozprestretá medzi päticou lúčov s náznakom päťcípej hviezdy, čo symbolizuje rozšírenie boľševickej revolúcie do všetkých kútov Ruska aj do iných krajín. Vyobrazenie Lenina, ktoré sa nachádza uprostred, inšpirovali dobovo štylizované portréty určené na šírenie jeho ideológie a kultu. Sieť nesie ešte meno VLADIMIR ILJIČ LENIN a stručné životné dátumy: 22. 4. 1870 SIMBIRSK – 21. 1. 1924 GORKI,“ vysvetľuje akademický sochár Jiří Dostál. „Rozprestretá sieť boľševickej ideológie pokračuje na reverznej strane, kde trvá aj po smrti Lenina, ktorého nabalzamované telo sa stalo symbolom kultu. Spodný riadok citátu UČIT SE, UČIT SE, UČIT SE je komponovaný hore nohami, a pripomína tak Leninov odpor k vrstve inteligencie,“ dodáva autor dukáta.

Neoddeliteľnou súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá ponúka objektívny pohľad na Lenina očami historika Pavla Kosatíka.