Strieborná medaila Slávne nevesty - Doubravka Přemyslovna stand
Strieborná medaila Slávne nevesty - Doubravka Přemyslovna stand
Produkt si môžete zakúpiť aj priamo v predajniach Českej mincovne
Slávne nevesty
Česko bolo po stáročia významnou krajinou, ktorá kedykoľvek ovplyvňovala osudy celého kontinentu, a niet preto divu, že s Čechmi jeho národy chceli byť zadobre. Jeden z najdôležitejších nástrojov stredovekej politiky predstavovali dynastické zväzky a nová séria Českej mincovne s názvom Slávne nevesty hovorí o urodzených českých ženách, ktoré bolo vydané do blízkej aj ďalekej cudziny. Na niektoré čakalo šťastie, na iné trápenie… Ako prvá sa na strieborných medailách skrášlených patinou objavuje Doubravka Přemyslovna.
Dcéra kniežaťa Boleslava I. sa stala manželkou kniežaťa Meška I. – zakladateľa poľského štátu, ktorého k zblíženiu s Přemyslovcami viedli obavy z nemeckej expanzie. Doubravka bola kresťanského vyznania, ale do Poľska sa nové náboženstvo dovtedy nedostalo, a tak svoje manželstvo poňala ako misiu. V osobnom pôsobení na manžela bola zjavne úspešná – knieža Mešek sa nechal pokrstiť rok po svadbe, nasledoval ho jeho dvor a postupne tiež väčšina národa. Do konca 10. storočia bolo Poľsko kresťanské. Doubravka Meškovi porodila syna Boleslava Chrabrého, ktorý sa preslávil ako prvý poľský kráľ, a zrejme aj dcéru Sigrid, ktorá sa stala kráľovnou Švédska a Dánska. V čase manželstva Doubravky a Meška sa česko-poľské vzťahy výrazne zlepšili, ale keď kňažná zomrela, vrátili sa obe krajiny k starým svárom.
Averznej strane medaily, ktorá je prepracovaným dielom akademického sochára Michala Vitanovského, dominuje detail Doubravkinej tváre z trojštvrtinového pohľadu. „Voľnou inšpiráciou pre tvár Doubravky, ktorej podoba sa nezachovala, sa stala hlava jej sestry Mlady z rytej figúry náhrobku, ktorý je umiestnený pri Svätom Jurajovi na Pražskom hrade,“ prezrádza autor medaily. Na jednej strane portrét sprevádza Meškov kniežací klobúk a na druhej vztýčený kresťanský kríž s porazenou pohanskou modlou, čo symbolizuje kristianizáciu Poľska. Opis na averze uvádza meno a životné roky kňažnej: DOUBRAVKA PŘEMYSLOVNA, (926) – 977. Reverzná strana medaily potom ukazuje lineárne riešenú figúru Meška I. s krížom v ruke. Za ňou sa rozprestiera Hnezdno, vtedajšie kniežacie sídlo, s jeho predpokladaným znamením – orlicou. Okrem názvu mesta nájdete v opise na reverze ešte meno kniežaťa a rok jeho svadby: HNĚZDNO, MĚŠEK I., 965.
Súčasťou medaily je špeciálna príloha, ktorá vám slovami Michala Vitanovského predstaví Doubravkin život aj jednotlivé detaily reliéfu medaily.