Bratislavské korunovácie uhorských kráľov – taká je v roku 2023 téma tretej Dukátovej série Českej mincovne, ktorá vznikla pre slovenských zberateľov a investorov. Na zlatom dukáte sa predstavuje nielen kráľ Maximilián, ale aj výjav z prvej časti korunovačného aktu.

Uhorský trón nebol vecou dedičstva. Nový kráľ musel byť zvolený stavovským snemom. Ak chcel kráľ zaistiť korunu pre svojho syna, musel získať súhlas stavov a nechať ho korunovať za svojho života. Ferdinand I. získal toto privilégium pre prvorodeného syna Maximiliána v roku 1563. Uhorsko vtedy po korunovácii malo dvoch kráľov súčasne – otec panoval a syn čakal na jeho smrť…

„Uhorskí králi boli po stáročia korunovaní v Chráme Panny Márie v Székesfehérváre, lenže ten bol v tej dobe obsadený osmanskou armádou. Pre korunováciu Maximiliána bol preto vybraný farský a kapitulný kostol v Prešporku – teda Bratislave, vtedajšom hlavnom meste Uhorska. Verilo sa, že Székesfehérvár bude čoskoro oslobodený a že ďalšie korunovácie sa budú odohrávať opäť tam, ale Turci Chrám Panny Márie zničili a korunovácie sa tam už nevrátili,“ vysvetľuje slovenský historik Štefan Holčík, ktorý je odborníkom na bratislavské korunovačné slávnosti.

Medailérka Veronika Prokopová, DiS., venovala averznú stranu dukáta portrétu kráľa Maximiliána. Doplnkovým motívom je výjav z korunovania uhorského panovníka. Reverznej strane potom dominuje svätoštefanská koruna.

Pamätná razba vychádza v náklade majúcom len 200 kusov a rešpektuje špecifikácie definované prvorepublikovými svätováclavskými dukátmi.