Tretia Dukátová séria Českej mincovne, ktorá vznikla v roku 2023 pre slovenských zberateľov a investorov, rozpráva o bratislavských korunováciách uhorských kráľov. Na zlatom desaťdukáte sa predstavuje nielen kráľovná Mária Terézia, ale aj výjav z druhej časti korunovačného aktu.

V roku 1740 nečakane zomrel Karol III. Jeho jediný syn zomrel ako dieťa, a jeho krajinu tak zdedila staršia dcéra Mária Terézia. Pretože bola tehotná, musela byť uhorská korunovácia odložená na rok 1741. Mária Terézia bola korunovaná podľa starobylého ceremoniálu rovnako ako muž. Po korunovácii ju magnáti pozdravili slovami „Vivat Rex Hungariae“ – „Nech žije uhorský kráľ“, lebo titul kráľovnej „Regina“ bol vyhradený pre manželku panovníka. Mária Terézia vládla úspešne 40 rokov a s pomocou uhorskej šľachty postupne získala aj ďalšie krajiny, ktoré jej iní panovníci upierali – napríklad kráľovstvo české.

 „Záverečný akt každej korunovácie sa odohral na brehu Dunaja, na umelom pahorku tvorenom zeminou zo všetkých žúp kráľovstva. Panovník na koni symbolicky ťal ceremoniálnym mečom na štyri svetové strany, čím ukázal, že je pripravený chrániť krajinu pred všetkými nepriateľmi bez ohľadu na to, odkiaľ prídu,“ vysvetľuje slovenský historik Štefan Holčík, ktorý je odborníkom na bratislavské korunovačné slávnosti.

Medailérka Veronika Prokopová, DiS., venovala averznú stranu dukáta portrétu kráľovnej Márie Terézie. Doplnkovým motívom je výjav z korunovačného pahorku. Reverznej strane potom dominuje svätoštefanská koruna.

Zlatá razba, ktorej hmotnosť je desaťnásobok hmotnosti jedného dukáta, vychádza v náklade majúcom len 100 kusov. Jej špecifikácie sú inšpirované prvorepublikovými svätováclavskými dukátmi.