V roku 2025 si pripomíname 100. výročie nájdenia Věstonickej venuše. Pri tejto príležitosti vznikla poluncová zlatá medaila Českej mincovne, ktorá je súčasťou voľného cyklu najkrajších nerealizovaných návrhov prihlásených do súťaží Českej národnej banky.

Věstonická venuša, ktorá bola nájdená v roku 1925 pri archeologických vykopávkach na južnej Morave, sa okamžite stala senzáciou. Takmer tridsaťtisíc rokov stará soška nahej ženy kyprých tvarov je totiž najstarším známym dielom z pálenej hliny na svete, a teda aj dokladom samého počiatku keramiky. Drobná pamiatka na lovca mamutov podáva svedectvo o umeleckom cítení našich najstarších predkov aj o ich zručnosti. Figúrka bola vyrobená z jediného kusu keramického cesta – spraše, ktorá obsahovala úlomky hornín a drobnej jurskej fosílie, zmiešanej s vodou. Napriek tomu je podoba pravekého ideálu krásy na prvý pohľad zjednodušená, pri bližšom preskúmaní je možné naraziť na neskutočné detaily. Je možné, že ryhy na venušinom chrbte predstavujú tetovanie či skarifikáciu – teda umelecké jazvenie kože. Na temene sa nachádzajú štyri plytké oválne vpichy, čo naznačuje, že soška kedysi mala čelenku z peria. Odtlačok prsta nad ľavou polkou zadku, ktorý musel vzniknúť ešte pred vypálením hliny, potom preukázateľne patril malému dieťaťu, a je teda možné, že Věstonická venuša nebola rituálnym amuletom, ale hračkou… Krehký originál ponúka mnoho odpovedí, ale ešte viac otázok. Jeden z najcennejších českých múzejných exponátov, ktorého kultúrna a historická hodnota je nevyčísliteľná, vyzýva na opakované skúmanie, ale pri neopatrnej manipulácii by mohol ľahko podľahnúť skaze…

Ako predloha pri razbe pamätnej medaily poslúžil návrh akademického sochára Zbyňka Fojtů. Vo výtvarnej súťaži Českej národnej banky získal druhé miesto, pričom odborná komisia ocenila „dokonalé stvárnenie Věstonickej venuše, typické geometrické výzdobné prvky v obdĺžnikových poliach a fragmenty pálených sošiek zvierat a ľudí“.

Emisný náklad má len 99 kusov. Každá medaila je navyše ručne číslovaná na hrane.