Miniatúrna zlatá novorazba historickej 100koruny pripomína uhorskú korunováciu Františka Jozefa I. Zároveň je spomienkou na pozoruhodné zmenšeniny mincí, ktorých účel dnes nie je jasný…

Nemecká rodinná mincovňa L. Ch. Lauer v Norimbergu, pôsobiaca medzi rokmi 1729 a 1924, razila miniatúry rakúskych aj uhorských mincí korunovej meny všetkých nominálov s výnimkou dvojkoruny. To by mohlo znamenať, že miniatúry vznikali pred rokom 1912, keď sa začala razba skutočných dvojkorún. Podľa niektorých historikov ich používali kartári. Iní tvrdia, že išlo o školskú pomôcku slúžiacu pri výučbe hospodárenia s peniazmi. Do tretice existuje názor, že peniažteky boli určené ako talizman do perinky pre šťastný a bohatý život bábätiek. Medzi miniatúrami nechýbala 100koruna razená v roku 1907 v mincovni Kremnica pri príležitosti 40. výročia korunovácie Františka Jozefa I. za uhorského kráľa v Budapešti. Autorom averzu bol Josef Reisner, reverz bol dielom Carla Gerla. Razilo sa novou technológiou, keď reliéf bol matový a pozadie textov bolo takmer v zrkadlovom lesku. Táto jedinečná minca je dnes pýchou každej numizmatickej zbierky s tematikou korunovej meny z rokov 1892 – ‍1916.

Zlatá novorazba Českej mincovne svojím rozmerom pripomína norimberskú miniatúru pamätnej 100koruny. „Je na nej vyobrazená samotná korunovácia – konkrétne moment pokladania svätoštefanskej koruny na hlavu Františka Jozefa I. arcibiskupom ostrihomským Jánom Šimorom v prítomnosti uhorského magnáta,“ vysvetľuje zberateľ a odborný konzultant tejto emisie Martin Furugláš. Na druhej strane potom nájdete portrét Františka Jozefa I. z profilu. Verná novorazba je dielom medailéra Mgr. Petra Horáka.

Peniažtek je zasadený do repliky historickej pohľadnice. Na nej nájdete rakúsko-uhorského mocnára obklopeného dobovými mincami, medzi ktorými nechýba jubilejná 100koruna.