V jedenástej striebornej medaile Českej mincovne z autorského cyklu Karla Zemana s názvom Vojenská história sa zrkadlí príbeh rozporuplného cisára Žigmunda Luxemburského a jeho Dračí rád.

Keď sa vysloví meno Žigmunda Luxemburského, Česi pocítia odpor. Napriek tomu, že bol synom zbožňovaného Karola IV., české dejiny ho vykresľujú ako zradcu majstra Jána Husa a zloducha, ktorý vypravil niekoľko krížových výprav proti husitom. V skutočnosti však bol aj schopným vladárom, na ktorého by bol jeho otec pyšný. Panovník, ktorý si popri hanlivej „líške ryšavej“ vyslúžil i prezývku „posledný veľký cisár stredoveku“ a „kráľ Šalamún“, bojoval proti dvom veľkým metlám Európy. Zatiaľ čo prvým problémom svetadielu bola pápežská schizma, ktorá paralyzovala kresťanský svet, druhým bola hrozba Osmanskej ríše. Boj s trojpápežstvom Žigmund vyhral, ale v konfrontácii s Turkami už taký úspešný nebol. Rolu štíta, ktorý chránil svetadiel pred moslimskou expanziou, vtedy hralo Uhorsko. Kráľovstvo, kde Žigmund vyrastal po smrti otca, oženil sa s dvomi kráľovskými manželkami a urputne bojoval o trón, bolo Luxemburgovi drahé, a tak robil všetko pre to, aby ho ochránil. Žigmundova prvá konfrontácia s Osmanmi v roku 1396 sa však skončila katastrofou. Pri Nikopole utrpel ťažkú porážku a život si zachránil útekom. Aby sa takáto potupa neopakovala, dal si za cieľ vybudovať nielen silné opevnenie, ale aj nový rytiersky rád. Videl sa pri tom v tajnom srbskom bratstve, ktorému sa podarilo zabiť tureckého sultána. Uhorský Dračí rád vznikol v roku 1408 a prijal symboliku mýtického nepriateľa kresťanstva, proti ktorému sa zaviazal bojovať. Aj keď Žigmund s jeho pomocou Osmanov neporazil, aspoň na nejaký čas zastavil ich rozpínanie, keď sa mu podarilo uzavrieť mier, ktorý trval až do konca jeho života…

„Rub medaily ukazuje rytiera s napriahnutým uhorským mečom. Výjav za ním je inšpirovaný klenotom rádu, ktorý predstavuje pokoreného draka, symbol zla, s chvostom omotaným okolo hrdla a s chrbtom rozťatým dvojitým seknutím v tvare kríža. Opis pripomína dátum založenia rádu. Na lícnej strane medaily som vymodeloval draka a kráľovský pár zakladateľov uhorského rytierskeho rádu – Žigmunda Luxemburského a Barboru Celjskú. V pozadí prenasleduje kresťanský rytier tureckého lukostrelca. Slnko a polmesiac symbolizujú bojujúce strany,“ hovorí akademický maliar Karel Zeman. „Do rádu bola prijatá pestrá zmes osobností, šľachticov, vojvodov i kráľov. Členom sa stalo napríklad valašské knieža Vlad II., ktorý získal prezývku Dracul, teda drak, a po ňom aj jeho syn Vlad III., ktorý sa stal slávnym pod menom gróf Dracula,“ dodáva medailér.

Súčasťou každej medaily je výpravný certifikát pravosti, ktorý obsahuje sprievodné slovo autora Karla Zemana a historický text.

Poznámka: Autor sa rozhodol pozmeniť emisný plán cyklu Vojenská história. Medaila s motívom Hannibalovej bitky na rieke Trebia tak vyjde až ako dvanásta v poradí.