Cyklus, ktorý pripravuje Česká mincovňa v spolupráci s Českou národnou bankou, predstavuje chránené prírodné oblasti Českej republiky. Druhá séria obežných mincí je venovaná Národnému parku České Švajčiarsko.

Územie Českého Švajčiarska sa pýši unikátnou geomorfológiou, ktorá nemá obdoby v celej Európe. Typický ráz krajiny pri hranici Česka a Nemecka, ktorú ľudia osídlili iba riedko, je tvorená kombináciou kvádrových pieskovcov a oblých tvarov sopečných hornín. Tunajšie skalné útvary majú mnoho podôb – tvoria steny, ktoré vyrážajú dych, veže, mestá, bludiská aj hlboko zarezané riečne kaňony. Celých 97 % územia pokrývajú lesy. Príchod osadníkov do oblasti Šluknovska v rámci nemeckej kolonizácie v 13. a 14. storočí vyvolal dopyt po poľnohospodárskej pôde, ktorá bola získavaná vypaľovaním lesných porastov. Pre zlú prístupnosť terénu a nedostatok vhodnej pôdy sa táto premena Českého Švajčiarska príliš nedotkla, avšak miestne lesy slúžili ako zdroj dreva. Prvé pokusy o ochranu územia siahajú do 18. storočia, keď gróf Thun-Hohenstein na děčínskom panstve obmedzoval pastvu dobytka aj ťažbu dreva. Z tejto doby pochádza aj romantický názov České Švajčiarsko, o ktorý sa zaslúžili švajčiarski maliari, ktorým krajina pozdĺž Labe pripomínala domovinu. V 19. storočí sa oblasť stala veľmi vyhľadávanou. Lákala horolezcov aj výletné parníky. Prispeli k tomu rody Kinských a Clary-‍Aldringenovcov, ktoré sprístupňovali turisticky zaujímavé miesta – napríklad Pravčickú bránu. S prílivom návštevníkov rástla potreba riadenej ochrany územia. V 20. storočí vzniklo množstvo rezervácií, ale oblasť bolo potrebné chrániť ako celok, a preto bol v roku 2000 vyhlásený Národný park České Švajčiarsko.

Pamätný žetón z dielne medailérky Jaromíry Hřibovej, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou série, pripomína krásu Pravčickej brány. „Nesústredím sa na jej celkový tvar, ale len na výrez, na špecifické kusy pieskovca, ktoré ju tvoria – každý kameň a škára, ich svetlá, tiene a textúry,“ vysvetľuje autorka. „Z ikonického tvaru brány však aj v detailnom zobrazení predsa len niečo zostáva. Môžeme to vidieť, keď dáme obe strany žetónu vedľa seba. Averz a reverz na seba totiž nadväzujú,“ dodáva mladá umelkyňa, ktorá žetón vytvorila v rámci klauzúrnych prác na jabloneckej vyššej odbornej škole… V sérii obežných mincí pochopiteľne nemôže chýbať obeživo – konkrétne šestica kovových platidiel s nominálnymi hodnotami 1, 2, 5, 10, 20 a 50 Kč. Jednotlivé mince nesú ročník 2024 a nikdy neprešli obehom.

To všetko je zasadené do tematického balenia v podobe knižočky, ktorá slovom aj obrazom približuje charakter národného parku.