Po keltských dúhovkách, přemyslovských denároch, pražských grošoch, florénoch Jána Luxemburského, jáchymovských toliaroch a grošoch Márie Terézie sa cyklus História českých mincí lúči replikou koruny.

Keď koncom 19. storočia razantne klesla cena striebra, bolo nutné ho v ekonomike nahradiť zlatom. V roku 1892 preto bola v Rakúsko-Uhorsku zavedená nová mena založená na žltom kove, ktorej názov - koruna - bol odvodený od odznaku panovníckej moci. Vtedy vznikla prvá minca zo zlata, ktorou sa u nás bežne platilo - zlatá desaťkoruna -, ale drobnejšie mince sa aj naďalej razili z lacnejších kovov. Prvá jednokorunová minca bola strieborná. Cisár František Jozef I. súhlasil so zavedením nového  platidla len veľmi nerád - nenávidel zmeny, lenže žil v čase, keď sa menilo úplne všetko. Najviac sa toho zmenilo za prvej svetovej vojny, po ktorej už nič nebolo ako predtým. Vojna, ktorá je obrovský žrút peňazí , zničila hneď niekoľko prastarých ríš a vysala z peňazí všetko zlato a striebro. Drahé kovy sa už do mincí nevrátili. Československo, ktoré vzniklo na troskách Rakúsko-Uhorska, sa potom stalo jediným nástupníckym štátom habsburskej monarchie, kde prežil názov starej meny - hoci s iným prívlastkom. Z rakúskej koruny sa stala koruna československá a korunou sa platí dodnes ...

Replika rakúskej korunovej mince, ktorá nesie portrét Františka Jozefa I. a vyobrazenie jeho cisárskej koruny, je vyrazená zo striebra. Na základe originálnej historickej razby ju spracoval akademický sochár Jan Lukáš.

Replika je vsadená do ilustrovaného priestorového leporela. V nezameniteľnom podaní Lucie Seifertovej sa dozviete množstvo zaujímavostí o tom, ako sa koruna menila v priebehu desaťročí . Nezabudnite, že kompletnú sedemdielnu zbierku leporel si môžete uložiť do praktického zberateľského boxu. Emisný náklad jednotlivých replík nie je limitovaný.