So šiestou replikou z cyklu História českých mincí sa vyberiete do čias Márie Terézie, ktorá nechala raziť grešľu.

Aby Mária Terézia premenila svoju skostnatenú monarchiu na modernú veľmoc a povzbudila stagnujúce hospodárstvo, prišla v 18. storočí s množstvom reforiem - od školstva po armádu. A pretože kľúčovú úlohu v hospodárstve každého štátu hrajú peniaze, bolo potrebné reformovať aj menovú sústavu... Keď cisárovná nastúpila na trón, okolití panovníci sa rozhodli, že si jej ríšu rozoberú. Aby ich zahnala, musela zaplatiť armádu, a to si vyžiadalo všetky drahé kovy, ktoré mala. Keď potom chcela raziť nové mince, musela sa pri tom zaobísť bez zlata a striebra, a tak sa zrodili grešle - mince vyrobené z  medi. Takým peniazom, ktoré nemajú hmotnú hodnotu, sa hovorí kreditné. Latinské slovo credere možno preložiť ako veriť, čo naznačovalo, že ľuďom neostávalo nič iné, než dôverovať svojej panovníčke, že si za grešle niečo kúpia. Ľudia spočiatku neboli dvakrát nadšení - však sa tiež o niečom bezcennom dodnes hovorí, že to nestojí ani za deravú grešľu. To však nebolo všetko - Mária Terézia išla ešte ďalej a zaviedla tiež úplne prvé papierové bankovky... Nakoniec sa kreditné peniaze uchytili a dnes ich používa celý svet.

Grešľa nesie nápis GRESCHL, ktorý vychádza z nemeckého slova Gröschel - teda  malý groš, a tiež heraldické zvieratá, ktorým dominuje dvojchvostý český lev. Replika, ktorú spracoval akademický sochár Jan Lukáš, je vyrazená zo striebra a pokovaná tak, aby jej vzhľad zodpovedal historickej predlohe.

Razba je vsadená do ilustrovaného priestorového leporela. V nezameniteľnom podaní Lucie Seifertovej sa dozviete množstvo zaujímavostí o tom, ako Mária Terézia financovala boj za zachovanie svojej ríše. Kompletný sedemdielny cyklus replík historických mincí si potom môžete uložiť do praktického zberateľského boxu. Emisný náklad jednotlivých replík nie je limitovaný.