V roku 1978, pri príležitosti 600. výročia úmrtia Karola IV., vznikli takzvané karlovské dukáty, ktoré nadväzovali na prvorepublikové svätováclavské dukáty. Išlo o prvé zlaté mince vydané v socialistickom Československu od roku 1951. Dnes tieto mince patria k numizmatickým lákadlám a stali sa predlohami pre repliky Českej mincovne, medzi ktorými nechýba verná novorazba zlatého dvojdukáta.

Ako prvý z českých kráľov bol Karol IV. korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej, ale aj keď sa stal jedným z najmocnejších mužov sveta, na české krajiny nezabudol. Ctil si odkaz svojich přemyslovských predkov a zbedačenú Prahu premenil na srdce Svätej ríše rímskej. Z nejednotného českého súštátia vytvoril celok zvaný Zeme Českej koruny, ktoré zahrnovalo Čechy, Moravu, sliezske kniežatstvá, Chebsko, Horné Falcko, Hornú a Dolnú Lužicu, Brandenbursko a ďalšie léna v nemeckej oblasti, spadalo pod priamu vládu českého panovníka. Pre budúcich českých kráľov nechal zhotoviť svätováclavskú korunu, ktorá vyráža dych, a zabezpečil im výsadné postavenie v  mnohonárodnostnej ríši, ktoré zabezpečovala Zlatá bula Karola IV. Tento najdôležitejší ústavný dokument stredovekej Svätej ríše rímskej bol natoľko premyslený, že platil až do jej zániku v roku 1806. Niet divu, že Karol IV. od Čechov dostal láskyplný titul Otec vlasti…

Karlovský dvojdukát mal symbolizovať štátnosť. Komunistické orgány požadovali obmedzenie tematiky len na českú štátnosť a vzťah Karola IV. k Svätej ríši rímskej mal byť ignorovaný. Namiesto cisárskej pečate tak smela byť vyobrazená len kráľovská trónna pečať. Realizovaný bol návrh Andreja Petra, ktorému dominuje panovník na tróne doplnený o opis KAROLVS DEI GRA ROMANOR REX SEMPER AVGUSTUS ET REX BOEMIE – Karol, z Božej milosti kráľ Rimanov, vždy rozmnožiteľ ríše a český kráľ. Repliku spracovala medailérka Mária Filová, DiS.

Novorazba vychádza v náklade majúcom len 100 kusov a rešpektuje špecifikácie originálu.