V roku 1978, pri príležitosti 600. výročia úmrtia Karola IV., vznikli takzvané karlovské dukáty, ktoré nadväzovali na prvorepublikové svätováclavské dukáty. Išlo o prvé zlaté mince vydané v socialistickom Československu od roku 1951. Dnes tieto mince patria k numizmatickým lákadlám a stali sa predlohami pre repliky Českej mincovne, medzi ktorými nechýba verná novorazba zlatého desaťdukáta.

Keď sa Karol IV. ujal vlády, české krajiny boli zanedbané a v troskách. Bezútešnú situáciu sa rozhodol riešiť. Pražský hrad premenil na reprezentatívne sídlo, ktorého súčasťou sa stala veľkolepá Katedrála svätého Víta. Tá bola dielom majstrov staviteľov Mateja z Arrasu a Petra Parlera. Peter Parler vybudoval z poverenia Karola IV. aj mnoho ďalších stavieb – napríklad kamenný most cez Vltavu. Úsilie kráľa, ktorý zo zbedačenej Prahy urobil srdce Svätej ríše rímskej, zahŕňalo aj vybudovanie Nového Mesta pražského a založenie univerzity. Karol IV. nezanedbával ani zvyšok kráľovstva. Aby posilnil moc panovníka, po celej krajine zakladal kráľovské mestá a kráľovské hrady. Výnimočné postavenie získal Karlštejn – zamýšľaný ako nedobytná pevnosť na ochranu vladárskych insígnií a svätých relikvií z celej ríše. O nič menšiu dôležitosť prikladal kostolom a kláštorom, ktoré boli centrami náboženstva, ale aj kultúry. Budoval vinice aj kúpele a niet divu, že Karol IV. od Čechov dostal láskyplný titul Otec vlasti…

Karlovský desaťdukát sa mal tematicky sústrediť na architektúru. Z budovateľských počinov Karola IV. zadanie pripúšťalo len panorámu Prahy. Vyobrazenie samotného panovníka bolo v tomto prípade prakticky vylúčené. Realizovaný bol návrh Zdeňka Kolářského, ktorému dominujú slávne stavby hlavného mesta na čele s Pražským hradom, Katedrálou svätého Víta a Karolovým mostom. Veduta je doplnená o mestský znak a opis PRAGA MATER URBIUM – Praha, matka miest. Repliku spracovala medailérka Mária Filová, DiS.

Novorazba vychádza v náklade majúcom len 50 kusov a rešpektuje špecifikácie originálu.