V reliéfe štvrtej striebornej mince z cyklu, ktorý predstavuje poklady starých civilizácií, sa objavujú pamätihodnosti dvoch stredomorských kultúr – minojskej a mykénskej.

• Minojci z ostrova Kréta vybudovali najstaršiu známu európsku civilizáciu, ktorá významne ovplyvnila kultúru Grécka a spolu s ňou aj kultúru celej Európy. Ich posvätným zvieraťom, ktoré zosobňovalo silu a plodnosť, bol býk. Dokazuje to nielen povesť o Minotaurovi, ale aj množstvo umeleckých artefaktov, ktoré sú viac ako tri a pol tisíca rokov staré. Do dnešných dní sa zachovali býčie sochy z hliny aj zo zlata či maľby odvážlivcov, ktorí preskakujú býka. Vzácnym artefaktom je aj rhyton – t. j. zdobená nádoba na víno v tvare býčej hlavy, ktorá slúžila na rituálnu obetu. Majstrovská ukážka minojskej kameňorezby bola vyrobená z jedného kusu čierneho mastenca, pričom oči boli dotvorené krištáľom a jaspisom. Mnoho minojských pamiatok vydal palácový komplex v krétskej metropoly Knóssos. Práve na tomto mieste sa našla aj záhadná keramická soška ženy, ktorá v každej ruke drží hada. Pretože had bol symbolom podsvetia, je možné, že išlo o bohyňu či kňažku spojenú s posmrtným životom.
• Minojská kultúra zanikla po roku 1450 pred naším letopočtom, keď na Krétu vpadli Achájci z gréckej pevniny, ktorí so sebou priniesli kultúru mykénskej civilizácie. Mykény boli veľkolepým mestom s mohutným opevnením, ktoré bolo podľa povesti dielom obrovských Kyklopov. Hlavným vchodom do pevnosti bola Levia brána – portál vybudovaný okolo roku 1250 pred naším letopočtom, ktorému dominoval trojuholníkový štít s reliéfnym vyobrazením dvoch levíc. Vnútri mestských hradieb bola nájdená hrobka a v nej zlatá maska vyrážajúca dych, ktorá zakrývala tvár urodzeného muža. Preslávený archeológ Heinrich Schliemann veril, že išlo o Agamemnóna, ktorý bol vojvodcom v trójskej vojne. Nakoniec sa však ukázalo, že pohrebná maska bola vytepaná z jedného kusu zlatého plechu už okolo roku 1600 pred naším letopočtom. Aj keď bola o tristo rokov staršia ako bájny kráľ, jeho meno jej už zostalo.

Reverzná strana pamätnej mince akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej predkladá detailné vyobrazenie štyroch starovekých pamätihodností – býčieho rhytonu, sošky hadej bohyne, Levej brány a Agamemnónovej masky. Pretože licenciu na vydávanie pamätných mincí Českej mincovne poskytuje tichomorský ostrov Niue, averzná strana nesie jeho nevyhnutné atribúty – štátny znak, nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok vydania 2023.

Naše produkty sú obvykle uložené do ochranných kapsúl, ale v tomto prípade sme urobili výnimku. Pretože mince z cyklu Poklady starých civilizácií vynikajú vysokým reliéfom, chceme vám dať príležitosť si na ne siahnuť! Strieborná razba je tak okrem patiny opatrená ešte špeciálnym ochranným filmom, ktorý sa postará o to, aby nestratila svoj lesk…