„Je poľutovaniahodné, že hoci sa Viedeň môže honosiť bronzovým pomníkom Josefa Václava Radeckého z Radče , ten pražský z Malostranského námestia je stále odstránený v Lapidáriu. Jedného z najväčších vojvodcov, ktorý pochádzal z Čiech, som sa preto rozhodol uctiť touto medailou," hovorí Karel Zeman. Deviata strieborná medaila z cyklu Vojenská história vzdáva hold Radeckému triumfu v bitke pri Custoze.

„Prisahal som cisárovi, môjmu pánovi, že porazím nepriateľa a že budem brániť jeho trón a práva. Tejto prísahe zostanem verný do posledného dychu. Budem oplakávať krv, ktorá musí tiecť, ale prelejem ju. Onomu svetu potom nechám, aby ma súdil," nechal sa počuť poľný maršal Radecký. Tento citát dokladá, ako bezmedzne bol oddaný monarchii, ktorou roku 1848 začali otriasať nacionalistické vášne. Keď túžba ujarmených národov po sebaurčení prerástla v ozbrojené povstanie proti Habsburgovcom, velil Radecký vojskám v Taliansku - v Kráľovstve lombardsko-benátskom. Karol Albert,  kráľ susedného suverénneho Sardínskeho kráľovstva, sa vtedy rozhodol zjednotiť roztrieštený Apeninský polostrov a stať sa panovníkom všetkých Talianov. Svojim bratom trpiacim pod habsburským jarmom vyslal na pomoc stotisícovú armádu. Dobre opevnený Radecký však útoky sardínskej presily prečkal. Nebolo divu - na svojej strane mal desiatky rokov skúseností vrátane tých, ktoré načerpal v napoleonských vojnách. Hneď ako sa poľnému maršalovi podarilo získať podporu z Viedne a zhromaždiť 40-tisíc mužov, vyrazil do protiútoku. Robil to, čo vedel najlepšie - priamo nenapadol hlavné sily, ale nepriateľa likvidoval po častiach. K rozhodujúcemu stretu potom došlo 25. júla pri meste Custoza. Aj keď Rakúšania zastali proti presile 70-tisíc Talianov, ich rýchly postup nepriateľa prekvapil. Pokus vpadnúť Radeckému do chrbta Talianom nevyšiel a urputní Rakúšania získali vo veľkom množstve bojov o okolité dediny a prístupové cesty prevahu. Osemdesiatjedenročný maršal svojich mužov neváhal podporovať priamo v prvej línii. Karol Albert bol nútený ustúpiť a krátko potom podpísal prímerie. Nasledujúci rok svoj pokus o revolúciu zopakoval, ale Radecký jeho snahy definitívne zmaril.

Výjavu z bitky pri Custoze je venovaná reverzná strana medaily - v popredí trúbi vojenský trubač -hulán signál na útok, v pozadí sa odohráva stret ďalšieho rakúskeho hulána s piemontským jazdcom. Na averznej strane je potom vyobrazený sám poľný maršal pri pozdrave pozdvihnutým klobúkom. „Pri premýšľaní o návrhu na medailu Josefa Václava Radeckého z Radče mi v ušiach neustále znela melódia Radeckého maršu. Preto som ho stvárnil po návrate z víťazných ťažení v Taliansku, keď ho v septembri roku 1849 vítala vojenská kapela práve touto skladbou skomponovanou na jeho počesť Johannom Straussom starším," vysvetľuje autor medaily akad. maliar Karel Zeman.

Súčasťou každej medaily je výpravný certifikát pravosti, ktorý obsahuje sprievodné slovo Karla Zemana a historický text.