Piatym dobrým duchom, ktorému patrí strieborná medaila Českej mincovne z cyklu Strážcovia českých hôr, je vládca Beskýd menom Radegast.

Radegast, ku ktorému sa modlili starí Slovania, bol bohom slnka, ohňa a vojny, ale pretože bol veľkým milovníkom dobrého jedla a pitia, stal sa aj patrónom žatvy, hojnosti a pohostinnosti. Často v prestrojení navštevoval obyčajných ľudí, nechával sa nimi hostiť, a pokiaľ bol spokojný, bohato sa im odmeňoval. V Čechách a na Morave je preto známy aj ako Radhošť – teda ten, kto sa rád necháva hostiť. Aj keď bol Radegast uctievaný najmä kmeňmi polabských Slovanov, ktoré žili na území dnešného Nemecka, jeho domovom boli Moravskosliezske Beskydy. Na vrchole hory, ktorá dostala Radhošťovo meno, stávala svätyňa, v ktorej Slovania obetovali, aby získali božskú priazeň. Na oltár prinášali ovocie, dobytok a snáď aj ľudské obete. Pritom na nich pozerala strašná socha Radegasta z rýdzeho zlata… Keď sa o chráme dozvedeli kresťanskí vierozvestcovia Konštantín a Metod, nechali ho spáliť. Pohanským kňazom sa podarilo zachrániť aspoň modlu, ktorú ukryli hlboko do vnútra hory – do podzemnej svätyne, v ktorej sa možno skrýva dodnes. O tisíc rokov neskôr ju na povrchu nahradila nová socha Radegasta, ktorá rovnako vzbudzuje hrôzu aj úžas…

Akademická sochárka Majka Wichnerová vdýchla sérii takmer rozprávkovú atmosféru. Averzná strana pamätnej medaily predstavuje pohľad na horu Radhošť. Kompozíciu dotvára opis STRÁŽCI ČESKÝCH HOR – RADEGAST – BESKYDY. Reverznej strane potom kraľuje sám Radegast v podobe polonahého divokého muža s  bradou. Rohatá prilba a kopia symbolizujú jeho rolu boha vojny. Štít, ktorý má na prsiach, vyjadruje jeho úlohu boha slnka. Snop obilia ho definuje ako boha žatvy.

Zberateľská séria predstaví spolu šesť horských duchov z celej Českej republiky.