Ôsma strieborná medaila Českej mincovne z cyklu s názvom Kult osobnosti pripomína kontroverznú postavu Vladimira Iljiča Lenina.

Po tom, ako bol starší brat Vladimira Iljiča Uljanova popravený za prípravu atentátu na ruského cára, sa mladík, ktorý vstúpil do dejín pod pseudonymom Lenin, rozhodol stať profesionálnym ľavicovým revolucionárom. Bol však zatknutý a poslaný do exilu, kde strávil dlhých 17 rokov. Po celý ten čas cestoval po Európe, stával sa výrazným teoretikom marxizmu a stratégom boľševickej strany… Na začiatku 20. storočia prechádzala cárska ríša vážnou krízou a ruskí sociálni demokrati, ktorí sa označovali ako boľševici, boli presvedčení, že zmeny je možné dosiahnuť len násilím – prostredníctvom starostlivo zorganizovaného štátneho prevratu. Na čelo tejto revolúcie sa mal postaviť Lenin obklopený zomknutou skupinou zocelených exilových revolucionárov, ktorí by byli predvojom robotníckych más. Aké muselo byť prekvapenie boľševikov, keď bol cár Mikuláš II. v roku 1917 zvrhnutý bez ich prispenia. Ohrdnutý Lenin vyhlásil ruskú revolúciu za buržoáznu a rozhodol sa zosnovať ďalšiu – tentoraz tú správnu, socialistickú. Pomocnú ruku mu podalo Nemecko, ktoré chcelo v Rusku, svojom súperovi v prvej svetovej vojne, vyvolať chaos. Prvý pokus o boľševický prevrat sa nepodaril a Lenin musel znovu utiecť do zahraničia, ale čoskoro sa vrátil a uskutočnil úspešnú „Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu“. Podľa plánu uzatvoril mier s Nemeckom a pustil sa do boja s vnútornými protivníkmi. Tak sa rozhorela ruská občianska vojna, v ktorej sa boľševici stretli s monarchistami, liberálmi aj umiernenými socialistami. Cena za Leninovo víťazstvo bola strašná – milióny ľudí zahynuli a hospodárstvo bolo v troskách. V totalitnom Sovietskom zväze, ktorý sa zrodil z tohto zmätku, potom Lenin realizoval svoje učenie: marxizmus-leninizmus. Presadzoval kolektivizáciu, bojoval s cirkvou a modernizoval Rusko. Po jeho smrti sa neobmedzenej moci ujal Stalin, ktorý udržoval Leninov kult. Telo revolucionára nechal nabalzamovať a vystaviť v moskovskom mauzóleu, kde spočíva už sto rokov…

 „Averznú stranu pokrýva sieť rozprestretá medzi päticou lúčov s náznakom päťcípej hviezdy, čo symbolizuje rozšírenie boľševickej revolúcie do všetkých kútov Ruska aj do iných krajín. Vyobrazenie Lenina, ktoré sa nachádza uprostred, inšpirovali dobovo štylizované portréty určené na šírenie jeho ideológie a kultu. Sieť nesie ešte meno VLADIMIR ILJIČ LENIN a stručné životné dátumy: 22. 4. 1870 SIMBIRSK – 21. 1. 1924 GORKI,“ vysvetľuje akademický sochár Jiří Dostál. „Rozprestretá sieť boľševickej ideológie pokračuje na reverznej strane, kde trvá aj po smrti Lenina, ktorého nabalzamované telo sa stalo symbolom kultu. Spodný riadok citátu UČIT SE, UČIT SE, UČIT SE je komponovaný hore nohami, a pripomína tak Leninov odpor k vrstve inteligencie,“ dodáva autor medaily.

Súčasťou každej medaily je špeciálna príloha, ktorá ponúka objektívny pohľad na Lenina očami historika Pavla Kosatíka.