Na jedenástej striebornej medaile Českej mincovne z cyklu s názvom Kult osobnosti sa objavuje rozporuplná postava Oskara Schindlera.

Oskar Schindler nebol žiadny svätec a to, že sa v rodných Svitavách preslávil ako „gauner“ alebo „schwindler“, malo svoj dôvod. Bol nenapraviteľný pijan a sukničkár, ktorý podvádzal manželku. Miloval rýchle autá a elegantné oblečenie. Túžil žiť na vysokej nohe, ale ani ko obchodný zástupca, ani podnikateľ nebol úspešný. Aby sa zabezpečil, rozhodol sa stať členom Henleinovej Sudetonemeckej strany. Ako československý občan sa dopustil vlastizrady, keď začal poskytovať informácie Abwehru – nemeckej vojenskej rozviedke –, a po okupácii vstúpil do Hitlerovej NSDAP. Vďaka svojej náklonnosti k nacizmu získal po vypuknutí druhej svetovej vojny židovskú továreň v Krakove. Väčšinu jeho zamestnancov tvorili Židia z krakovského geta. Otrocká pracovná sila bola pre podnikateľa pochopiteľne výhodnejšia, ako keby si najímal platených zamestnancov, a Schindler tak utešene bohatol. Avšak zatiaľ čo všade okolo dochádzalo k postupnej likvidácii židovskej komunity, Schindlerova továreň, kde panovali ľudskejšie podmienky, si získala povesť útočiska. Lenže potom bolo krakovské geto zlikvidované. Keď mali byť jeho obyvatelia vyhladení, u Schindlera došlo k vnútornému prerodu. Za cenu značného úsilia – s pomocou úplatkov a kontaktov na vysokých miestach – vytvoril zoznam zamestnancov, ktorých bezpečne premiestnil do svojho ďalšieho podniku v moravskom Brněnci. Tento čin nebol úplne nezištný, lebo Schindlerovo podnikanie by bez pracovníkov skrachovalo, ale bez ohľadu na motívy, o ktorých sa dodnes vedú spory, je jedna vec istá. 1200 Židov bolo zachránených pred transportom do vyhladzovacieho tábora, a teda aj pred istou smrťou… Na konci vojny sa Schindlerovi jeho láskavosť vrátila. S pomocou svojich zamestnancov utiekol pred Červenou armádou do amerického okupačného pásma, kde bol na základe svedectva zachránených Židov prepustený na slobodu. Po vojne sa tento príbeh rýchle rozkríkol. Schindler bol za svoju ľudskosť v neľudských časoch ocenený izraelským titulom Spravodlivý medzi národmi a nakoniec bol pochovaný v Jeruzaleme. Dnes je ambivalentnou osobnosťou – nájdu sa takí, ktorí ho nekriticky glorifikujú, a iní, ktorí jeho činy bagatelizujú.

Averzná strana medaily, ktorá je dielom akademického sochára Jiřího Dostála, predkladá verný portrét Oskara Schindlera doplnený o jeho meno a životné dátumy. Náznak filmového pásu odkazuje na oceňovanú životopisnú snímku, ktorá prispela k šíreniu Schindlerovho kultu. Reverznej strane potom dominuje Dávidova hviezda. „Zomknutá číslovka 1098 vyjadruje doložený počet ľudí, ktorých Oskar Schindler zachránil. Do hviezdy je zakomponovaný titul SPRAVEDLIVÝ MEZI NÁRODY, ktorý mu udelili vďační Židia,“ vysvetľuje autor. Segmenty na pozadí reverzu evokujú hákový kríž. Ani tu nechýba filmový pás.

Neoddeliteľnou súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá ponúka objektívny pohľad na Oskara Schindlera očami historika Pavla Kosatíka.