Zlaté rezervy

5.4.2023

Čo sú zlaté rezervy?

 

Zlaté rezervy sú zásoby zlata v držbe centrálnych bánk a vlád ako súčasť ich menových rezerv. Prečo práve zlato? Tento kov bol už od staroveku cenenou komoditou a jeho používanie ako platobného/peňažného nástroja siaha hlboko do histórie. A hoci sa odvtedy veľa zmenilo, úloha zlata v ekonomike zostala silná.

 

Hoci už neplatí, že všetky meny sú kryté zlatom, zlaté rezervy sa stále používajú na podporu stability meny v čase krízy alebo hospodárskych otrasov. Zlaté rezervy slúžia centrálnym bankám a vládam ako záložný zdroj financovania, čo im dáva možnosť intervenovať na trhu a regulovať ponuku peňazí. Zlato je zároveň vhodnou investičnou možnosťou pre jednotlivcov alebo inštitúcie, ktorí chcú svoje peniaze investovať stabilným a bezpečným spôsobom bez väčšieho rizika. Zlato je jedným z najstarších a najuznávanejších spôsobov uchovania majetku a neočakáva sa, že by sa to v blízkej dobe zmenilo.

 

Je však dôležité vedieť, že zlaté rezervy nie sú univerzálnym riešením stabilizácie menového systému a nemusia nás vždy ochrániť pred hospodárskymi výkyvmi. Ak je kríza naozaj vážna a inflácia vysoká, samotné zlato nemusí byť schopné priniesť potrebnú stabilitu menového systému. Držanie zlatých rezerv je tiež pomerne nákladné. Ďalšou nevýhodou zlatých rezerv je, že zlato neprináša štátu žiadny priamy príjem. Zatiaľ čo iné investície, ako napríklad dlhopisy alebo akcie, môžu generovať príjem, zlaté rezervy iba uchovávajú hodnotu.

 

História zlatých rezerv

 

V priebehu 19. a začiatkom 20. storočia sa v menovom systéme rozšíril tzv. zlatý štandard, ktorý predstavoval priame naviazanie hodnoty meny na hodnotu zlata. V rámci tohto systému bola každá mena viazaná na určité množstvo zlata, čo znamenalo, že bolo možné vymeniť peniaze za zlato za pevne stanovenú cenu. Centrálne banky preto držali zlaté rezervy v dostatočnom množstve na krytie peňazí v obehu.

Postupne, ako sa ekonomiky rozrastali, sa systém zlatého štandardu stal neudržateľným (nebolo možné vytvoriť dostatočné zlaté rezervy na krytie všetkých peňazí), a preto hodnota meny dnes nie je fixovaná na zlato, ale je založená na ponuke a dopyte po mene. Zlato má však stále svoje miesto v rezervách centrálnych bánk, pretože na rozdiel od iných komodít je skutočne stabilným uchovávateľom hodnoty.

 

Ako fungujú zlaté rezervy?

 

Zlaté rezervy sa vytvárajú nákupom fyzického zlata na medzinárodnom trhu. Banky môžu nakupovať zlato aj priamo od ťažobných spoločností. O tom, koľko a kedy nakúpia, rozhodujú na základe mnohých faktorov. Dôležitá je najmä aktuálna inflácia a stav ekonomiky a, samozrejme, ich očakávaný budúci vývoj. Veľkú úlohu zohráva aj geopolitická situácia a medzinárodné trhy.

 

Ak banky očakávajú pokles hodnoty meny alebo výrazný nárast inflácie, môžu sa rozhodnúť nakúpiť viac zlata, aby si zabezpečili určitú stabilitu. V roku 2022 napríklad centrálne banky nakúpili najviac zlata v histórii od roku 1967. Nie je to však len očakávanie krízy, čo vedie banky k vytváraniu zlatých rezerv. Niektoré banky chcú vo svojom portfóliu stabilne držať určité percento zlata, aby diverzifikovali svoje investičné portfólio. Centrálne banky potom môžu časť svojich zlatých rezerv predať súkromným osobám alebo na trhu, aby v prípade krízy posilnili menu. Predaj zlatých rezerv by však mal byť starostlivo naplánovaný, pretože môže mať dlhodobé dôsledky pre menovú politiku krajiny.

Ak by totiž centrálna banka naraz predala veľké množstvo zlata, mohlo by to viesť k poklesu hodnoty zlata a tiež dôvery v menu krajiny. Preto sa predaj zlatých rezerv zvyčajne uskutočňuje postupne a v malých dávkach, aby príliš nerozkolísal trh. Dôležité je tiež pripomenúť, že predaj zlatých rezerv nie je jediným nástrojom menovej politiky a môže byť doplnený ďalšími opatreniami, ako sú zmeny úrokových sadzieb alebo regulácia bankového sektora.

 

Aj preto je predaj zlatých rezerv pre banky zvyčajne poslednou možnosťou a často sa snažia využiť iné nástroje menovej politiky (napríklad zmenu úrokových sadzieb alebo reguláciu bankového sektora).

 

Zlaté rezervy štátov

 

Výška zlatých rezerv sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od veľkosti hospodárstva a dokonca aj od politickej stability krajiny. Hoci zlaté rezervy vlastnia takmer všetky krajiny sveta, najväčšie zlaté rezervy sú sústredené v rukách niekoľkých krajín.  

 

Medzi najväčších držiteľov zlatých rezerv patria Spojené štáty, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rusko a Čína. Tieto krajiny spolu vlastnia takmer dve tretiny celkových svetových zlatých rezerv. Napríklad Spojené štáty vlastnia približne 261,5 milióna trójskych uncí zlata (necelých 8 130 ton), čo predstavuje takmer 23 % celkových zlatých rezerv USA. V tesnom závese za nimi je Nemecko s najväčšími zlatými rezervami, ktoré drží približne 108 miliónov trójskych uncí zlata (približne 3 356 ton), a predstavuje tak približne 9 % svetových zlatých rezerv. (Trojská unca = približne 31,1 gramu zlata, podrobnejšie vysvetlené v slovníku pojmov).

 

Na druhej strane rebríčka sa nachádzajú krajiny s najmenšími zlatými rezervami, ako napríklad Malta, Burundi, Fidži alebo Keňa.

Existujú aj krajiny, ktoré nemajú žiadne zlaté rezervy? Áno. Konkrétne ide o Arménsko, Azerbajdžan, Kamerun, Nikaraguu a možno trochu prekvapujúco Kanadu. Tá je jedinou rozvinutou krajinou (a členom skupiny G7), ktorá v súčasnosti nemá žiadne zlaté rezervy. Nebolo to však vždy tak, Kanada predala posledné svoje zlaté rezervy v roku 2016. Naopak, mnohé centrálne banky v posledných rokoch zvýšili objem svojich zlatých rezerv, a to najmä v reakcii na globálnu hospodársku neistotu a geopolitické riziká. Napríklad v roku 2022 boli podľa Svetovej rady pre zlato najväčšími nákupcami zlata Turecko (31,17 tony), Uzbekistan (26,13 tony) a India (17,46 tony). Svoje zlaté rezervy zvyšujú napríklad aj Čína a Rusko, ktoré však nie vždy transparentne vykazujú svoje nákupy zlata, takže je ťažšie presne určiť, o koľko zvýšili svoje zlaté rezervy.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad zlatých rezerv podľa krajín, ktoré majú podľa oficiálnych údajov najviac zlatých rezerv. V tabuľke sú zahrnuté aj niektoré medzinárodné organizácie, ako napríklad MMF a Európska centrálna banka. Súhrnne sú tu uvedené aj krajiny eurozóny.

Oficiálne nahlásené zlaté rezervy podľa krajín/organizácií - TOP 20 (ku koncu roka 2021, zdroj: MMF)

 

Množstvo zlata v miliónoch trójskych uncí

Podiel na celkových zlatých rezervách

Podiel rezervných aktív verejnej správy

Aké % HDP predstavujú rezervy

USA

261.5

23 %

66 %

3 %

Německo

108.0

9 %

66 %

7 %

Itálie

78.8

7 %

63 %

11 %

Francie

78.3

7 %

58 %

8 %

Rusko

74.0

6 %

21 %

36 %

Čína

62.6

5 %

3 %

20 %

Švýcarsko

33.4

3 %

5 %

137 %

Japonsko

27.2

2 %

4 %

28 %

Indie

24.2

2 %

7 %

21 %

Turecko

21.1

2 %

35 %

14 %

Nizozemí

19.7

2 %

56 %

6 %

Evropská centrální banka

16.2

1 %

33 %

1 %

Taiwan

13.6

1 %

4 %

73 %

Kazachstán

12.9

1 %

68 %

18 %

Portugalsko

12.3

1 %

69 %

13 %

Uzbekistán

11.6

1 %

60 %

51 %

Saudská Arábie

10.4

1 %

4 %

57 %

Velká Británie

10.0

1 %

9 %

6 %

Libanon

9.2

1 %

48 %

Španělsko

9.1

1 %

18 %

6 %

         

Státy eurozóny dohromady

346.4

30 %

53 %

8 %

MMF

90.5

8 %

Banka pro mezinárodní vypořádání

16.4

1 %

Zdroje: MMF, Medzinárodná finančná štatistika a Svetový hospodársky výhľad.

Chcete si vytvoriť vlastné zlaté rezervy? S nami môžete! V zlate môžete sporiť a chrániť svoje úspory pred infláciou už od 500 Kč mesačne.

Sporenie v zlate od Českej mincovne

 

Česká mincovna
Loading...