Zlatý dukát Začiatok vydávania svätováclavských dukátov, dukátový lesk, číslované

Svätováclavské dukáty, ktoré sa začali raziť pred presne 100 rokmi, predstavujú nedosiahnuteľný ideál československého mincovníctva. V roku 2023 im vzdáva hold novodobý zlatý dukát Českej mincovne.

Písal sa rok 1923 a minister financií Alois Rašín s kolegami premýšľal, ako oslávi 5. narodeniny Československa. Rozhodli sa oživiť historickú tradíciu razby českých zlatých mincí, ktorá siahala až do časov panovníkov Jána Luxemburského a Karola IV., a tak sa zrodili prvorepublikové svätováclavské dukáty. Ich autori sa stali uznávaní umelci Jaroslav Benda a Otakar Španiel. Pútavý návrh mince s vyobrazením patróna českých krajín si Alois Rašín, na ktorého bol spáchaný atentát, nechal doniesť do nemocnice, ale razby sa už nedožil… Vtedajšie svätováclavské dukáty boli takzvanými obchodnými mincami, ktoré slúžili ako uchovávateľ hodnoty, ale ľudia si ich rýchlo obľúbili predovšetkým ako darček k významným udalostiam – do kolísky, k promócii alebo napríklad ku svadbe. Nezostalo len pri dukátoch, ktorých záväzná špecifikácia bola 3,49 g zlata s rýdzosťou 986/1000 – razili sa aj ich násobky v podobe dvojdukátov, päťidukátov a desaťdukátov. Ich potenciál rýchlo odhalili zberatelia. K najvzácnejším exemplárom dnes patrí desaťdukát z roku 1937, z ktorého bolo vyrazených len 10 kusov, a dvojdukát z toho istého roku, z ktorého vzniklo len 8 kusov. K vyhľadávaným svätováclavským dukátom pochopiteľne patria aj pôvodné razby z roku 1923.

Medailér Vojtěch Dostál, DiS., venoval averznú stranu novodobého dukáta Českej mincovne prilbe svätého Václava, ktorou lemuje text slávneho chorálu „SVATÝ VÁCLAVE, NEDEJ ZAHYNOUTI NÁM I BUDOUCÍM“. Reverzná strana potom predkladá symboly Českej republiky – dvojchvostého leva a lipový lístok.

Každý dukát je dodatočne individuálne číslovaný. Číslo, ktoré bolo do reliéfu dukáta pridané ručne, nájdete v dolnej časti averznej strany. Emisný náklad má 1000 kusov.