Druhou ženou, ktorá sa predstavuje na zlatom dukáte Českej mincovne z cyklu Národní hrdinovia, sa stala Dagmar Šimková.

Spočiatku sa zdalo, že Dagmar Šimkovej leží celý svet pri nohách. Dcéra bohatého bankára patrila k píseckej smotánke. Žila v luxusnej vile. Stala sa chovankyňou elitnej kláštornej školy, kde sa naučila zásadám etikety, hru na klavíri aj niekoľko cudzích jazykov. Bola bystrá, inteligentná a krásna, ale aj vtipná, sebavedomá a odvážna. Bavila ju moderná hudba, navštevovala kaviarne, milovala tanec... Jej život sa však zásadne zmenil po komunistickom prevrate v roku 1948. Do rodinnej vily sa z rozhodnutia národného správcu nasťahovali cudzí ľudia a Šimkovcom zostala len jedna miestnosť. Dagmar sa zapísala na pražskú filozofickú fakultu, ale pre „buržoázny pôvod"   mohla na štúdiá zabudnúť. Zatiaľ čo jej sestre Marte sa podarilo utiecť do Austrálie, Dagmar zostala a aby sa vyrovnala s bezútešnou situáciou, vo voľnom čase písala a vyrábala satirické plagáty zosmiešňujúce prezidentov Gottwalda a Zápotockého. Zároveň poskytla úkryt dvom priateľom, ktorí zbehli z vojny a chceli utiecť na Západ... Dagmar Šimková mala dvadsaťtri rokov, keď si po ňu prišlo komando príslušníkov ŠtB. Za „protištátnu činnosť" bola odsúdená na pätnásť rokov odňatia slobody, a tak prišla o najlepšie roky života. Keď opustila brány väzenia, svitalo na lepšie časy - za dvermi bola pražská jar. Okupácia „spriatelenými vojskami" však všetky nádeje a sny zmarila a Dagmar Šimková bola nútená utiecť do Austrálie. Konečne mohla viesť slobodný život a o svojej skúsenosti sa neváhala podeliť - navždy zostanú zachytené v jej autobiografickej knihe Byly jsme tam taky.

„Lícnej strane dominuje portrét Dagmar Šimkovej inšpirovaný fotografiou, ktorá bola zhotovená pred jej zatknutím. V hornej časti kompozície je v opise uvedená časť odvážnej reči, ktorú Dagmar Šimková predniesla pred porotou v čase väznenia - LITUJI, ŽE JSEM NEMOHLA UDĚLAT VÍCE PROTI TOMUTO REŽIMU," vysvetľuje akademický sochár Jiří Dostál. „Na rubovej strane je za mrežou viditeľná letiaca čajka - symbol slobody, ktorej krik odsúdená začula naposledy pred zatvorením brán väznice a potom opäť na slobode v Austrálii. Číslo 23 so štylizovanými okvetnými lupeňmi vyjadruje čas mladosti, číslo 14 roky pretrpené vo väzení a číslo 29 roky života po prepustení na slobodu. V hornej časti je v opise uvedený text DOBA ODPOUTALA VŠECHNO ZLO Z ŘETĚZU - citát z vyššie uvedenej knihy, ktorý pripomína krutosť väzenského prostredia v čase budovania socializmu," dodáva autor dukáta.

Dukát je zasadený do výpravného balenia v podobe knižky, ktorá obsahuje odborný text historika PhDr. Petra Kouru, Ph.D. Kompletnú kolekciu Národných hrdinov si môžete uložiť do praktického zberateľského boxu, ktorý tiež nájdete v ponuke Českej mincovne.