Motívom piateho zlatého dukáta zo sedemdielneho cyklu inšpirovaného Kyticou Karla Jaromíra Erbena sa stala báseň s názvom Polednice.

Strach máme spojený predovšetkým s neznámom číhajúcim v temnote noci. Erbenova balada, ktorú ovplyvnili slovanské povesti, však dokazuje, že hrôzostrašnejší príbeh sa môže odohrať aj za bieleho dňa. „Jako půlnoc, tak i pravé poledne má, dle podání lidu, své zlé bytosti, ježto zvláště od jedenácté hodiny do dvanácté svou záhubnou moc provozují. Tyto druhé slovou polednice neb poludnice, aneb jen vůbec divé ženy. Proto se také neradí v pravé poledne choditi po lesích, neb že by divá žena na člověka poslala blud,“ napísal básnik v doslove k balade, ktorá hovorí o matke, ktorá v rozčúlení zavolá na svoje dieťa zlú bytosť. Pred poludnicou ho síce nakoniec ochráni, ale zo strachu ho k sebe pritlačí tak silno, až ho udusí. V krutom duchu Erbenovej filozofie je tak potrestaná za to, že sa spreneverila materskej láske.

Autorom averznej strany medaily je Mgr. Petr Horák, ktorý sa pri tvorbe reliéfu nechal uniesť depresívnou atmosférou Erbenovej zbierky. Vo dverách stojí neľudská poludnica, ktorá naťahuje ruku k vydesenej matke s dieťaťom v náručí. To, že je pravé poludnie, prezrádzajú ručičky hodín a odbíjajúci zvon. Reverzná strana, ktorá je dielom MgA. Jana Háska a ktorá je spoločná pre celú sériu, potom ukazuje bohatú bukrétu, v ktorej sa popri najrôznejších kvetinách ukrýva ľudská lebka.

Dukát je zasadený do špeciálneho balenia, ktorého súčasťou je kompletná báseň. Kolekciu siedmich dukátov si potom môžete uložiť do zberateľského boxu.