Druhým zo siedmich divov starovekého sveta sú Semiramidine visuté záhrady. Legendárnu pamiatku pripomína zlatá minca Českej mincovne s hmotnosťou jednej trojskej unce.

O tom, ako vznikli visuté babylonské záhrady, hovorí niekoľko povestí. Je možné, že ich nechala postaviť bájna Semiramis – kráľovná, ktorá z Babylona urobila najväčšiu a najhonosnejšiu metropolu staroveku. Iná povesť tvrdí, že boli darom od kráľa Nabukadnesara II. pre kráľovnú Amytis, ktorej bolo smutno za horskou prírodou jej domoviny. Na stupňovitých terasách visutých záhrad, ktoré sa týčili vysoko do neba, rástli nežné kvetiny aj mohutné stromy. Umožňoval to dômyselný zavlažovací systém, ktorý bol tvorený rozsiahlou sieťou potrubí, vysoko položenými studňami a špirálovitými čerpadlami, ktorými robotníci neustále čerpali vodu z Eufratu. Záhrady poskytovali chladivé útočisko pred spaľujúcim žiarom babylonského slnka, a preto ich navštevovalo mnoho ľudí. Napriek tomu sa o nich zachovalo len málo správ – dokonca ani nie je isté, či pozemský raj uprostred púšte naozaj existoval…

Reverzná strana mince, ktorá je dielom medailérky Petry Brodskej, DiS., ukazuje domnelú podobu visutých záhrad s početnými terasami, stĺpmi, stromami a vodopádmi. Anglický opis uvádza THE HANGING GARDENS OF BABYLON. Averzná strana, ktorá je spoločná pre celý cyklus, potom predkladá všetkých sedem divov sveta – egyptské pyramídy, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiovu sochu Dia v Olympii, mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a maják na ostrove Faros. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte portrét a meno kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 50 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2021.

Náklad je len 200 kusov uncových mincí.