História zlata je históriou ľudstva. „Žltý kov“ ľuďom tisíce rokov umožňuje budovať aj boriť ríše a ísť za svojimi snami. Svoje o tom vedeli starí Egypťania, ktorým je venovaná prvá zlatá minca z tematického cyklu Českej mincovne.

Starí Egypťania verili, že tela bohov sú tvorené zlatom. Túto božskú matériu, ktorá v ich očiach symbolizovala večnosť, ťažili v bohatých náleziskách, uctievali ju a vytvárali z nej predmety, ktoré vyrážali dych. Zlatnícke remeslo doviedli k dokonalosti. „Detaily miestnosti sa pomaly vynárali z hmly… Podivné zvieratá, sochy a zlato – všade sa lesklo zlato,“ spomínal Howard Carter na okamih, keď so sviečkou v ruke nahliadol dovnútra Tutanchamonovej hrobky. Faraón tu bol pochovaný v zlatej truhle a maska zo zlatého plechu, ktorá zakrývala jeho tvár, sa stala najslávnejším egyptologickým objavom všetkých čias. V skutočnosti bol Tutanchamon bezvýznamným vládcom, ktorý nebol nijako zvlášť mocný ani bohatý. Pokiaľ nás jeho poklad ohromuje, ako nepredstaviteľné muselo byť bohatstvo takého Ramessa II., ktorý patril k najväčším panovníkom ríše? To sa najskôr nikdy nedozvieme, lebo väčšina egyptských hrobiek bola vylúpená. Indíciu však ponúka egyptská ekonomika, v ktorej zlato suplovalo rolu obeživa. Obrovské prostriedky vynaložené na zabezpečenie záhrobného života faraónov ju síce nemilosrdne dusili, avšak zároveň ju chránili pred infláciou. Vďaka kráľovským pohrebom totiž bolo zlato ukladané do hrobiek, a jeho množstvo v obehu sa tak držalo na konštantnej úrovni. Hneď ako však lační faraóni začali plieniť hroby svojich predchodcov, do obehu sa dostalo také ohromné množstvo zlata, že celá krajina ekonomicky skolabovala. Egypt prestal byť veľmocou a svoju slávu už nikdy neobnovil…

Medailér Mgr. Art Miroslav Hric, ArtD., venoval reverznú stranu mince bohatej staroegyptskej koláži. Dominuje jej faraónova posmrtná maska doplnená predmetmi pohrebného rítu – soškou boha Hora, amuletom v podobe skarabea a zlatým náramkom. Výjav v pozadí predstavuje prechod do posmrtného života a okruží je vyplnené egyptským dekorom. Averzná strana, ktorá je spoločná pre celý cyklus mincí, predkladá zlaté artefakty najrôznejších starých civilizácií – Grékov, Aztékov, Sumerov a Egypťanov. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averze ešte jeho štátny znak, nominálnu hodnotu 25 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2025.

Emisný náklad má len 100 kusov, pričom každý kus je číslovaný na hrane.