Dielo Adolfa Loosa – jedného z najhlasnejších bojovníkov za jednoduchosť a funkčnosť v architektúre – sa k nám prihovára i 150 rokov po jeho narodení. Dôkazom je poluncová zlatá medaila Českej mincovne, ktorá je súčasťou voľného cyklu najkrajších nerealizovaných návrhov prihlásených do súťaží Českej národnej banky.

Brniansky rodák Adolf Loos mal už od detstva problémy s autoritami a zažitými konvenciami, čo sa nakoniec premietlo aj do jeho architektonickej tvorby. Zatiaľ čo na prelome 19. a 20. storočia ľudia si žiadali ozdobnosť, Loos zavrhol ornamenty ako zbytočný prežitok, ktorý len plytvá časom a peniazmi – všetko muselo byť jednoduché a funkčné, nič nesmelo brániť plnému využitiu funkcií diela. To, že architektúru nepovažoval za umenie, však neznamenalo, že by nemala spĺňať estetické ideály. Loos ich videl v harmónii, účelovosti, strohej a dôstojnej elegancii moderného človeka, ktorý je zbavený záťaže všetkého starého. I keď sa v konzervatívnej Viedni stretával s ostrou kritikou a jeho diela boli častované posmešnými názvami, mal mnoho podporovateľov aj majetných klientov a pokrokové názory odovzdával študentom svojej súkromnej školy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa potom stále častejšie obracal k svojej rodnej českej krajine, kde sa s úspechom rozmáhala moderná architektúra... 

Ako predloha pamätnej medaile poslúžil výtvarný návrh medailéra Luboša Charváta, ktorý v súťaži Českej národnej banky získal mimoriadnu odmenu. Reverzná strana predkladá slávnu Müllerovu vilu. Stavba, korú nájdeme v Prahe na Ořechovce, je zhmotnením Loosovej idey raumplanu – unikátneho princípu priestorového štruktúrovania pôdorysu, ktorý je založený na plynulej nadväznosti a prepojenosti jednotlivých častí domu. Štylizovaný portrét architekta, ktorý dominuje averznej strane medaily, je potom rovnako jednoduchý, strohý a účelový ako jeho dielo.

Emisný náklad má iba 99 kusov. Každá medaila je ručne číslovaná na hrane a doplnená špeciálnym certifikátom pravosti, ktorý približuje život a dielo Adolfa Loosa.