Antický svet v oblasti Stredozemného mora a Stredného východu bol plný ohromujúcich architektonických krás. Niektoré z nich oslňovali natoľko, že aj po tisícročiach si s posvätným úžasom rozprávame o siedmich divoch sveta. Legendárnym starovekým pamiatkam je venovaný cyklus uncových zlatých mincí Českej mincovne, ktorého prvá emisia predstavuje pyramídy v Gíze.

Starí Egypťania verili v posmrtný život a pre svojich faraónov budovali veľkolepé hrobky, ktoré im mali umožniť dotknúť sa nebies. Najväčším a najpôsobivejším z nich sa stala Veľká pyramída v Gíze, ktorá bola dokončená dva a pol tisíca rokov pred naším letopočtom pre kráľa Cheopsa. Gigantický ihlan bol postavený z dvoch miliónov kamenných kvádrov, z ktorých každý vážil cez dve tony. Pyramída sa týčila do výšky 147 metrov, čo z nej až do stredoveku robilo najvyššiu stavbu sveta, a každá strana jej základne merala 230 metrov. Tisíce kamenárov, tesárov a obyčajných robotníkov na nej pracovalo tri dekády bez znalosti železa a zložitejších technológií – to všetko preto, aby uctili svojho boha…

Reverzná strana mince, ktorá je dielom medailérky Petry Brodskej, DiS., ukazuje Veľkú pyramídu v jej súčasnej podobe, ktorá odhaľuje jednotlivé kamenné stupne (stavba bola pôvodne obložená bielym lešteným vápencom, ktorý odrážal slnečné lúče). V pozadí je viditeľná ešte jedna menšia hrobka a v popredí sa nachádza detail stavebných kvádrov doplnený anglickým opisom THE GREAT PYRAMID OF GIZA. Averzná strana, ktorá je spoločná pre celý cyklus, potom predkladá všetkých sedem divov sveta – egyptské pyramídy, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiovu sochu Dia v Olympii, mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a maják na ostrove Faros. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte portrét a meno kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 50 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2021.

Náklad má len 200 kusov uncových mincí.