Odvtedy, keď grécky spisovateľ Antipatros zotavil zoznam veľkolepých stavieb v oblasti východného Stredomoria, uplynuli celé dve tisícročia. Starovekým pamiatkam, ktoré vstúpili do dejín ako sedem divov sveta, je venovaný cyklus Českej mincovne. Prvá zlatá minca s hmotnosťou jednej desatiny trojskej unce predstavuje pyramídy v Gíze.

Rovnako ako dnešní turisti putovali za hrobkami egyptských vládcov už starí Gréci. I pre nich pyramídy predstavovali tajuplnú záhadu, keďže boli o rovných dvetisíc rokov staršie než druhý najstarší z divov sveta, ktorým boli visuté záhrady kráľovnej Semiramis. Pyramídy sa potom paradoxne stali jediným zo siedmich divov, ktorý sa dochoval do súčasnosti. Nie nadarmo arabské príslovie hovorí, že všetko na svete má strach z času, ale čas má strach z pyramíd… Najväčším a najpôsobivejším z gigantických ihlanov sa stala Cheopsova Veľká pyramída, ktorá bola postavená z dvoch miliónov dvojtonových kamenných kvádrov. Súčasťou komplexu, ktorý stojí v meste Gíza na brehu Nílu, boli ešte tri menšie pyramídy, ktoré slúžili ako hrobky Cheopsových manželiek, a tiež záhadná socha sfingy…

Reverzná strana mince, ktorá je dielom medailérky Petry Brodskej, DiS., ukazuje Veľkú pyramídu v jej súčasnej podobe, ktorá odhaľuje jednotlivé kamenné stupne (stavba bola pôvodne obložená bielym lešteným vápencom, ktorý odrážal slnečné lúče). V pozadí je viditeľná ešte jedna menšia hrobka a v popredí sa nachádza detail stavebných kvádrov doplnený anglickým opisom THE GREAT PYRAMID OF GIZA. Averzná strana, ktorá je spoločná pre celý cyklus, potom predkladá všetkých sedem divov sveta – egyptské pyramídy, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Feidiovu sochu Dia v Olympii, mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a maják na ostrove Faros. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averznej strane ešte portrét a meno kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 5 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2021.

Každá minca je zatavená do špeciálneho balenia.