Vyberáme dizajn
Na umelecký návrh mince vypísala Česká národná banka anonymnú výtvarnú súťaž. Aj keď sa väčšina medailérov okrem tvorby mincí zaoberá tiež tvorbou väčších sochárskych objektov, zvládnutie modelácie a odlievania sadrových návrhov s priemerom 570 milimetrov predstavovalo skutočnú výzvu. Súťaže sa zúčastnili 14 autori, ktorí predložili 12 návrhov. Komisia zložená z odborníkov na mincovníctvo, medailérstvo, numizmatiku, heraldiku, sfragistiku a techniku výroby posudzovala umeleckú úroveň, technické vyhotovenie a vystihnutie zadanej témy.
Prvú cenu získal akademický sochár Vladimír Oppl a odporúčanie odbornej komisie na realizáciu potvrdila Banková rada Českej národnej banky. Na averznej strane autor vyjadril zrod československej meny prostredníctvom kolku, ktorým československé úrady v roku 1919 označovali rakúsko-uhorské bankovky, a doplnil ho o súčasné logo ČNB. Dominantou reverznej strany je dvojchvostý lev, ktorého sprevádza motív najznámejšej československej mince z roku 1922.
Vyrábame mincu
Na výrobe mince pripomínajúcej odluku československého peňažného systému od rakúsko-uhorskej sústavy po prvej svetovej vojne sa symbolicky podieľali Česká mincovňa a rakúska mincovňa Münze Österreich. Minca nie je razená ani liata. Polotovar na jej výrobu vážil približne 270 kilogramov a zhruba polovica tejto hmotnosti bola strojovo vyfrézovaná. Hobliny v hodnote desiatok miliónov korún pochopiteľne neprišli nazmar – vzniknutý odpad sa ďalej spracoval.
To, ako gigantická česká emisia vznikala, opisuje výrobný riaditeľ Českej mincovne Ing. Stanislav Bachtík:
„Taká zákazka sa neodmieta. Keď sme zvíťazili vo výberovom konaní Českej národnej banky, bola to pre nás obrovská výzva, ale predovšetkým prestíž a česť. A pravda aj záväzok dodať mincu včas a v požadovanej kvalite. Už na začiatku sme sa rozhodli nepoužívať technológiu odliatia do vopred vytvarovanej formy – nemali sme čas na uskutočnenie drahého a náročného vývoja. Navyše všetky straty zlata vzniknuté pri vývoji a výrobe išli na vrub Českej mincovne – ČNB dodala len zlato zodpovedajúce výslednej hmotnosti mince.
Rozhodli sme sa pre postup, keď v prvom kroku bude odliaty zlatý disk, ktorý bude následne vyfrézovaný do výsledného tvaru, a potom minca bude rytecky začistená a vyleštená do konečnej podoby.
Všetky tieto kroky nemohli prebehnúť v našej réžii. Pre odliatie bola vybraná švajčiarska rafinéria Metalor a pre obrábanie viedenská Münze Österreich disponujúca špecializovaným centrom. Obe firmy samozrejme spĺňali bezpečnostné kritériá. Dizajn mince poskytol akademický sochár Vladimír Oppl vo forme dvoch sadrových modelov. Modely bolo treba naskenovať laserom a digitálne upraviť do konečnej podoby. Vtedy nastali problémy – také veľké sadry sa do laserového skenera nevošli. Museli byť rozrezané na časti a v počítači znovu „zošité“.
Zlaté disky sme nechali odliať pre istotu dva. Skúšobné frézovanie sa robilo do plastu a niekoľkokrát sa menili detaily a hĺbky reliéfu. Finálny prototyp sa vyfrézoval do medi s veľkosťou 1 : 1. Časť reliéfu sa potom skúšobne obrábala ešte do veľkej kocky zlata, aby sme vedeli, ako sa bude materiál správať. Keď sme si už mysleli, že sme na tej najlepšej ceste, a začali frézovať do odliatku, zistili sme, že zlato nie je kvalitné – malo v sebe mnoho bubliniek a pórov. Druhý disk bol našťastie kvalitnejší, a tak sme mohli frézovanie dokončiť. Frézovanie si vyžiadalo celkovo 181 hodín strojovej práce.
Naši rytci a proofarky potom ukázali neskutočný um, trpezlivosť a nasadenie. Za čo im patrí obrovská vďaka. Začisťovali sme stopy po obrábaní. Vybrané časti mince dostávali lesklý vzhľad a podkladová plocha pod členitým reliéfom naopak vzhľad matnejší či zrnitý, aby lesklé časti vynikli. Nad naším „Drobčekom“ sme v Jablonci nad Nisou strávili dohromady viac ako päťsto hodín práce. Stranou išli Vianoce a na minci sa pracovalo aj na Silvestra.
Postupy, ktoré sú naši ľudia zvyknutí používať pri práci na oceľových razidlách, na zlato tak úplne nefungovali, a preto sme ich museli upravovať a vymýšľať nové. So žiadosťou o spoluprácu sme sa obracali na popredných českých odborníkov, ktorí so zlatom pracujú na tej najvyššej úrovni. Veľmi nám pomohli i kolegovia z odbornej SUPŠ a VOŠ v Jablonci nad Nisou.
Týmto sa však všetko neskončilo. Ešte bolo potrebné hotovú mincu presne zvážiť. Museli sme nájsť niekoho, kto nám bude schopný požičať vybavenie, ktoré dokáže stotridsaťkilogramovú mincu zvážiť s presnosťou na stotiny gramu. Spoľahlivého partnera sme našli v spoločnosti Mettler Toledo, ktorá nám pomohla zorganizovať celý vážiaci proces. Po celodenných prípravách, keď sa váhy v špeciálnom uzavretom prostredí kalibrovali, prebehlo samotné váženie. Všetko prebiehalo pod dozorom najvyššej metrologickej autority v Českej republike – Českého metrologického inštitútu. Nakoniec sme mincu adjustovali do špeciálneho transportného prípravku a boxu a až potom sme ju mohli vyexpedovať do ČNB.
Zmluvu s ČNB sme podpísali 5. apríla 2018 a 4. januára 2019 bola minca zákazníkom oficiálne prevzatá. Celý proces vrátane vývoja všetkých technológií, zmien a korekcií konečného dizajnu a samotnej výroby tak zabral deväť mesiacov.“