Devätnástym štatutárnym mestom, ktoré sa objavuje na medailách Českej mincovne vyrazených z jednej polovice kilogramu rýdzeho striebra, je Přerov.

História Přerova siaha až na samý počiatok dejín ľudstva. Dôkazom osídlenia oblasti, ktorá leží v srdci Moravy na brehoch rieky Bečva, sú významné archeologické nálezy z čias lovcov mamutov. V neskorších obdobiach oblasťou prechádzali obchodné cesty a v časoch Veľkej Moravy tu vyrástlo hradisko. Prvá písomná zmienka o Přerove ako meste potom pochádza z roku 1141. Jeho rozvoj v nasledujúcich storočiach bol úzko spojený so šľachtickým rodom Žerotínovcov, na čele s Karolom starším zo Žerotína, a s pôsobením Jednoty bratskej. Kľúčovou osobnosťou tejto evanjelickej cirkvi bol přerovský rodák, literát, vzdelanec a humanista Jan Blahoslav, ktorého vrcholným dielom bol preklad Nového zákona do češtiny. V Přerove pôsobil aj Blahoslavov pokračovateľ – samotný učiteľ národov Ján Amos Komenský, ktorý tu vyštudoval bratrícku školu a následne vyučoval. Prudký rozvoj mesta nastal po vybudovaní hlavnej železničnej trate z Viedne do Olomouca a potom v ére budovania socializmu, keď došlo k rozmachu potravinárskeho, chemického a strojárenského priemyslu. Od roku 2006 je Přerov štatutárnym mestom, ktoré je dôležitou dopravnou križovatkou a kľúčovým hospodárskym centrom Olomouckého kraja.

Averznej strane medaily, ktorá je dielom medailérky Štěpánky Doležalové, dominuje přerovský Kostol svätého Vavrinca – pôvodne gotický, neskôr barokovo prestavaný. Kompozíciu averzu dotvára detailný letecký pohľad na mestské centrum. Reverzná strana medaily potom nesie mapu Českej republiky s vyznačenými štatutárnymi mestami.

Spolu vznikne len 48 kusov polkilogramových medailí – každý exemplár je ručne číslovaný na hrane a uložený do luxusného dreveného etui.