Súčasťou tejto striebornej mince je zlatá inlej. Použitý zlatý strižok, ktorý prešiel dlhým a náročným vývojom, je unikátny svojimi parametrami. Jeho hmotnosť predstavuje iba 1/200 trójskej unce – teda 0,156 gramu, a predsa sa môže pochváliť pozoruhodným priemerom 16 milimetrov. Žiadna iná mincovňa bimetalovú mincu s takto špecifikovanou inlejou nerazí.

Druhá strieborná minca Českej mincovne z cyklu s názvom Najväčšie poklady pripomína bohatstvo, ktoré ulúpili španielski conquistadori. Pre autentický efekt je do nej vsadená zlatá inlej.

Aztécka ríša mala 10 miliónov obyvateľov, a predsa si ju len za dva roky podmanil španielsky dobyvateľ, ktorý mal po ruke len 600 mužov, 15 koní a 15 diel. Ako je to možné? Traduje sa, že keď neslávne známy conquistador Hernán Cortés začal dobývať strednú Ameriku, Aztékovia sa mu zdráhali vzdorovať, pretože sa až nápadne podobal ich najvyššiemu božstvu, ktoré bolo opísané v starých proroctvách – mal bielu pleť, bol fúzatý, prišiel z východu a jeho strelné zbrane vládli nadprirodzenou mocou. Pravdepodobne však ide o vymyslenú legendu… Isté však je, že Španieli boli stopercentne odhodlaní dosiahnuť cieľ. Cortés totiž nechal potopiť všetky svoje lode, aby nebolo cesty späť. Ku všetkému získal nečakaných spojencov z radov domorodcov. V americkom vnútrozemí existovalo mnoho kmeňov, ktoré žili pod nadvládou Aztékov a nenávidel ich z duše, lebo unášali ich príslušníkov, aby ich obetovali pri krvavých obradoch. Tieto rituálne vraždy dali hlboko veriacim Európanom pocit morálnej nadradenosti, ale ako praví kresťania sa rozhodne nesprávali. Aztéckeho vládcu Moctezumu II., ktorý ich prijal s otvorenou náručou, neváhali zajať, a keď obliehali hlavné mesto Tenochtitlán, rozhodli sa jeho obyvateľstvo vyhladovať. Aztékovia túto taktiku nepoznali a po prvýkrát sa stretli aj s kiahňami. Európska choroba, proti ktorej indiáni nemali protilátky, zahubila milióny ľudí a americkú ríšu zrazila na kolená. Na vrchole aztéckych pyramíd bol vztýčený kríž, zlaté poklady, ktoré sa ukrývali v ich vnútri, boli ulúpené a jedinečná kultúra predkolumbovskej Ameriky bezmála zanikla…

Reverznej strane mince, ktorá je dielom medailéra Mgr. Art. Miroslav Hrica, ArtD., dominuje conquistador, ktorý v ruke zviera aztécku modlu. Detail španielskej mince tvorený zlatou inlejou dokladá, že ulúpené poklady boli roztavené, a scéna v pozadí pripomína, že mnoho zlata skončilo na dne oceánu. Preplnené španielske lode sa totiž nezriedka potopili – niekedy za to mohol hurikán, inokedy piráti. To všetko je obklopené prepracovaným dekorom v štýle plateresco slohu a zdôraznené patinou. Na averznej strane potom nájdete aztéckeho bojovníka a ďalšieho španielskeho dobyvateľa. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného emitenta, ktorým je ostrov Niue, nesie averz ešte jeho náležitosti – štátny znak, nominálnu hodnotu 5 DOLLARS (NZD) a rok emisie 2026.

Neprehliadnite ani prvú mincu cyklu, ktorá bola venovaná Aztékom.