Strieborná minca Bohyne sveta - Vesna stand

Treťou starobylou bohyňou, ktorej je zasvätená strieborná minca Českej mincovne, je slovanská Vesna.

V mnohých pohanských panteónoch nájdeme takzvané trojité bohyne, ktoré symbolizujú kolobeh prírody a všetkého života. Tiež starí Slovania uctievali trojicu žien – pannu Vesnu, matku Živu a starenu Morenu. Tieto archetypy predstavujú zrodenie, zrenie a vädnutie, jar, leto a zimu. Zosobnenie jari malo podľa starých Slovanov podobu ľúbeznej Vesny – nespútaného dievčaťa, veselého a plného života, éterického, s rozviatymi vlasmi, v ľahkých šatách. Táto panna preberá vládu po svojej najstaršej sestre – mrazivej a neplodnej smrtke Morene. Zaháňa zimu, prináša zeleň, a tak jej patrí všetko jarné kvietie. Jej príchod ohlasuje prvá jarná búrka, ku ktorej dôjde, keď sa jej najvyšší boh Perún zahľadí do očí a v úžase upustí svoju hromovú sekeru. Slovania Vesnu vzývali od jarnej rovnodennosti do letného slnovratu, a to nielen prostredníctvom tajomných rituálov v brezových hájoch či pri studienkach, ale tiež prostým tancom či kvetinovými vencami.

Reverzná strana mince, ktorej autorkou je medailérka MgA. Petra Čánská, predstavuje pôvabnú Vesnu s nespútanými vlasmi vlejúcimi vo vetre. Reliéf obklopujú jarné kvety – od snežienok po púpavy – a brezové ratolesti. Vesnine kučery a lístky brezy nájdete aj na averznej strane mince. Tam ich sprevádzajú motívy gréckeho, severského, indického a egyptského pôvodu – averz je totiž spoločný pre celý cyklus božských mincí. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného emitenta, ktorým je ostrov Niue, nesie averz ešte jeho náležitosti – nominálnu hodnotu 10 DOLLARS (NZD), meno a portrét kráľovnej Alžbety II. a rok emisie 2021.

Veľké bohyne sveta sú zvečnené na veľkých minciach – hmotnosť každej má päť trojských uncí.