Strieborná minca 200 Kč 2025 Nález plastiky v Dolných Věstoniciach, tzv. Věstonická venuša stand

Strieborná minca Českej národnej banky s nominálnou hodnotou 200 Kč, ktorá je vyrazená v kvalite štandard, pripomína 100. výročie nájdenia Věstonickej venuše.

V roku 1925 prebiehal na južnej Morave archeologický prieskum. V oblasti, ktorú pred tridsaťtisíc rokmi obývali pravekí ľudia, boli nájdené kosti mamutov, časti nástrojov, hrob skrčenej ženy a úlomky rozličných figúrok. Jeden nález však všetky ostatné prekonal. Josef Seidl a Emanuel Dania, ktorí pracovali pod vedením Karola Absolona, našli medzi popolom a uhlíkmi dva fragmenty, ktoré zdanlivo nepatrili k sebe. Keď ich však archeológovia spojili dohromady, uvideli sošku nahej ženy kyprých tvarov. Aj keď bola malá – merala len 11,5 centimetra –, jej význam bol ohromný. Objav Věstonickej venuše prepísal dejiny pravekého umenia. Drobná pamiatka na lovcov mamutov je totiž najstarším známym dielom z pálenej hliny na svete, a teda aj dokladom samotného počiatku keramiky. Kultúrna a historická hodnota jedného z najcennejších českých múzejných exponátov je nevyčísliteľná…

Vo výtvarnej súťaži Českej národnej banky zvíťazil návrh akademickej sochárky Majky Wichnerovej. Odborná komisia ocenila „nápadité umiestenie Věstonickej venuše na pozadí krajiny Pálavských vrchov na oboch stranách návrhu“. Na reverznej strane potom nájdete ešte mamuty, ktoré sú pre dané obdobie a kultúru typické.

Všetky české mince – pamätné aj obežné – vznikajú v Českej mincovni v Jablonci nad Nisou.