Československá odnož medzinárodného Červeného kríža vznikla 6. februára 1919. O rovných 100 rokov neskôr vydáva Česká národná banka striebornú pamätnú mincu s nominálnou hodnotou 200 Kč vyrazenú v špičkovej kvalite proof.

Navzdory presvedčeniu kríž v znaku dobročinného hnutia nesymbolizuje kresťanskú ideológiu. Odkazuje na národnosť zakladateľa Henri ho Dunanta. V roku 1859 sa švajčiarsky podnikateľ stal svedkom bitky pri talianskom mestečku Solferino a nedostatočná lekárska starostlivosť poskytovaná trpiacim vojakom na neho zapôsobila natoľko, že zmenila život jemu aj miliónom ľudí po celej planéte. K humánnym ideám, ktoré Červený kríž presadzoval, sa hlásili aj obyvatelia českých krajín, ktorým útrapy neboli cudzie. Už v roku 1868 preto vznikol Vlastenecký pomocný spolok pre Kráľovstvo české, ktorý sa stal súčasťou rakúsko-uhorskej spoločnosti Červeného kríža. Plné ruky práce mal najmä počas prvej svetovej vojny. Po tom, čo konflikt skončil a umožnil vznik Československej republiky, bolo načase, aby vznikol aj Československý červený kríž. Prezident Masaryk dal súhlas na jeho založenie a poskytnutím všetkej podpory poveril svoju dcéru. „Urobme každý deň niečo dobré, zabudnime na chvíľu na seba, aby sme tým, že myslíme na druhého, našli svoju vlastnú osobnosť," nechala sa počuť PhDr. Alice Masaryková, ktorá dve dekády pôsobila ako prvá predsedníčka ČSČK.

Prvú cenu vo výtvarnej súťaži Českej národnej banky získal návrh Asamata Baltaeva, DiS., a to „za kompozične nápadité stvárnenie kríža a súlad oboch strán". Na averznej strane je vyobrazený kríž, v ktorého strede sú zakomponované štylizované heraldické zvieratá. Kompozícia reverznej strany odpovedá averzu - plocha kríža je vyplnená siedmimi základnými, medzinárodne platnými princípmi Červeného kríža, ktorými sú HUMANITA, NESTRANNOSŤ, NEUTRALITA, NEZÁVISLOSŤ, DOBROVOĽNOSŤ, JEDNOTA a SVETOVOSŤ. Uprostred reverzu je kríž prekrytý emblémom Československého červeného kríža.

Výhradným výrobcom českých mincí je Česká mincovňa v Jablonci nad Nisou.