Prostredníctvom strieborných medailí Českej mincovne pripomína Michal Vitanovský osudy slávnych rytierskych rádov. Tento akademický sochár je tým najpovolanejším – sám je totiž držiteľom Záslužného kríža Božieho hrobu a Maltézskeho záslužného rádu. Štvrtú emisiu venoval Rádu nemeckých rytierov.

V roku Pána 1190, počas tretej krížovej výpravy, kupci z Brém a Lübecku založili poľný lazaret v obliehanom Akkone. Tunajšie bratstvo, ktoré sa staralo o chorých kresťanských pútnikov, potom podporovali nemeckí veľmoži aj samotný pápež, ktorý ho poveril bojom proti pohanom. Tak sa po vzore templárov a johanitov zrodil Rád nemeckých rytierov. Jeho členovia sa podieľali na ťažení vo Svätej zemi, ale povesť obávaných bojovníkov – bojovných, pevnej disciplíny a úplne oddaných Bohu – získali až neskôr. Keď kresťanské štáty na Blízkom východe padli a križiaci sa museli stiahnuť, nemeckí rytieri začali odpovedať na výzvy európskych panovníkov. Tí ich pozývali do svojich dŕžav, aby im pomohli v boji proti inovercom. Najprv sa vypravili do Sedmohradska s cieľom chrániť východnú hranicu uhorského kráľovstva pred útokmi kočovných Kumánov. V boji boli úspešní, ale zároveň sa prejavili ich nemalé ambície, keď sa bránené územie pokúsili uzurpovať pre seba. Aj keď ich uhorský kráľ za túto trúfalosť vyhnal, vzápätí boli povolaní do Poľska. Tu sa Rád nemeckých rytierov postavil pohanským pobaltským kmeňom – najmä Prusom, ktorí pri svojich nájazdoch nebrali ohľad ani na kostoly a kláštory. Spojil sa s Rádom mečových rytierov a Prusko navzdory silnému odporu úplne opanoval. V strategickej oblasti, ktorá sa nachádzala v blízkosti Baltského mora a jeho obchodných trás, potom vznikol mocný, dobre organizovaný a hospodársky prosperujúci štát Nemeckého rádu. Nasledovali výpady do dnešného Lotyšska, Estónska, Litvy a pravoslávnych ruských kniežatstiev. Rád sa tešil priazni západnej Európy a na jeho územie prúdili zástupy osadníkov, ktorí Pobaltie postupne germanizovali. Členmi rádu sa pritom nestávali len Nemci a šľachtici. Nemeckým rytierom sa mohol stať takmer ktokoľvek, kto pochádzal z nemeckých krajín alebo ovládal nemecký jazyk. Služba rádu navyše mohla byť aj dočasná, čo pre mnohých západných šľachticov predstavovalo jedinečnú príležitosť, ako získať bojové skúsenosti či vojnovú korisť…

Averznej strane medaily dominuje rádový znak s čiernym krížom v bielom poli, ktorý je tvorený farebným smaltom. Figurálny výjav pripomína potvrdenie Rádu nemeckých rytierov pápežom. „Dátum založenia rádu sa nedá exaktne stanoviť. Ponúka sa niekoľko rokov – napríklad rok 1191, keď rád potvrdil pápež Klement III., schopný politik a jeden z inšpirátorov tretej krížovej výpravy. Posvätenie rádu Klementom III. v roku jeho vlastnej smrti povznieslo nemeckých rytierov medzi elitu križiackych bojovníkov,“ vysvetľuje akademický sochár Michal Vitanovský. Reverzná strana potom predkladá postavu bojovníka z Rádu nemeckých rytierov a pohľad na mesto Akkon. „Akkon bol osudovým miestom rádu. V tomto prístavnom meste sa začali písať jeho dejiny a zároveň tu sa skončila éra križiackych štátov na Blízkom východe. Pri záverečnej obrane Akkonu v roku 1291 do jedného padli všetci nemeckí rytieri, ktorí ho bránili,“ dodáva autor medaily.

​Súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá vám slovami Michala Vitanovského predstaví rytiersky rád aj jednotlivé detaily reliéfu medaily.