Prostredníctvom strieborných medailí Českej mincovne pripomína Michal Vitanovský osudy slávnych rytierskych rádov. Tento akademický sochár je tým najpovolanejším – sám je totiž držiteľom Záslužného kríža Božieho hrobu a Maltézskeho záslužného radu. Piatu emisiu venoval rádu johanitov.

Dejiny jedného z najmocnejších rytierskych rádov stredoveku siahajú až do čias pred krížovými výpravami. Jeho počiatky sú spojené s benediktínmi, ktorí vo Svätej zemi spravovali špitál – nemocnicu, ktorá dokázala pojať cez dvetisíc kresťanských pútnikov. Po príchode križiakov sa špitálne bratstvo začalo rýchlo rozmáhať a pápež mu uložil novú povinnosť – použiť na ochranu pútnikov pred moslimami vojenskú silu. Tak v 11. storočí vznikol Rád rytierov špitálu svätého Jána v Jeruzaleme. Jeho členovia, ktorým sa hovorilo johaniti či hospitalitia, boli organizovaní ako vojenské duchovné spoločenstvo, kde došlo k symbióze mníšstva a rytierstva. Zbožní bojovníci sa popri templároch stali najvýznamnejšou silou vo Svätej zemi, ale pádu kresťanských štátov na Blízkom východe zabrániť nedokázali. Ďalšie útočisko im poskytli ostrovy v Stredozemí – najprv Cyprus a potom Rodos, kde vytvorili suverénny štát a pokračovali vo svojej reholi. Vtedy sa stáli známymi ako rodoskí rytieri. Aj  sem však dosiahla moc Osmanov, a aj keď sa johaniti bránili s pomocou mohutnej flotily, boli nútení opäť odísť. Ich novým domovom sa stala Malta. Zo strany rímskeho cisára a pápeža, ktorí im Maltské súostrovie venovali, išlo o rozumný ťah. Rytieri, ktorí boli odvtedy známi ako maltézski, tvorili skvelú obrannú líniu pred rozpínavými moslimami aj nenásytnými pirátmi. Hneď ako nepriateľské lode zahliadli vlajku s maltézskym krížom, okamžite sa dali na útek, ale nebolo im to nič platné…

Averznej strane medaily dominuje biely osemcípy kríž v červenom poli, ktorý je tvorený farebným smaltom. Rádový znak johanitov dopĺňa postava bojovníka na koní. „Výbava rytiera odkazuje na staršiu, palestínsku časť rádových dejín, v ktorej prevažovali pozemné boje,“  vysvetľuje akademický sochár Michal Vitanovský. Reverzná strana potom pripomína dobu, keď sa rád sústredil na námorný boj. „Zrejme najslávnejšia kapitola rádových dejín bola napísaná na Malte, keď tu bol v roku 1565 zastavený dovtedajší víťazný postup Turkov Stredomorím. Rozhodujúcim spôsobom sa o to zaslúžil Jean de La Valette, 49. veľmajster rádu. Jeho portrét sa opiera o niekoľko zachovaných dobových podobizní,“ dodáva autor medaily.

Súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá vám slovami Michala Vitanovského predstaví rytiersky rád aj jednotlivé detaily reliéfu medaily.