Prostredníctvom strieborných medailí Českej mincovne pripomína Michal Vitanovský osudy slávnych rytierskych rádov. Tento akademický sochár je tým najpovolanejším – sám je totiž držiteľom Záslužného kríža Božieho hrobu a Maltézskeho záslužného rádu. Druhú emisiu venoval Rádu Božieho hrobu.

Boží hrob v Jeruzaleme je podľa evanjelií miestom, kde ukrižovaný Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Niet preto divu, že v stredoveku išlo o najvýznamnejší cieľ kresťanov vo Svätej zemi. Krátko po skončení krížových výprav sem začali prichádzať pútnici, z ktorých sa niektorým dostalo mimoriadnej pocty – bili pasovaní na rytierov a poverení ochranou svätého miesta. Prvý písomne doložený rytiersky obrad sa v Bazilike Božieho hrobu uskutočnil až roku 1335, ale nepriame zmienky o pasovaní v Jeruzaleme je možné nájsť aj v starších textoch z 11. storočia. Godefroy de Bouillon, prvý vládca Jeruzalemského kráľovstva, vtedy založil kanonický Rád Božieho hrobu, vedľa ktorého neskôr vznikol rovnomenný rytiersky rád. Aj keď spolu obe spoločenstvá priamo nesúvisia, spája ich miesto vzniku a aj znamenie – jeruzalemský kríž, ktorý je výnimočnou heraldickou figúrou tvorenou barlovým krížom a štyrmi gréckymi krížikmi. Na rozdiel od iných rádov – templárov, johanitov, lazariánov či nemeckých rytierov – nemali rytieri Božieho hrobu pevne danú organizačnú štruktúru ani jasne formulovanú funkciu. Rád tvorili najmä idealisticky zameraní šľachtici túžiaci po autentickom rytierstve, ktorí sa stali nadnárodnou komunitou jednotlivcov majúcich spoločné ideály. Rád mohol existovať v dobe, keď Boží hrob ovládali nepriateľskí moslimovia, len vďaka františkánom, ktorým sultán dovolil pôsobiť na Blízkom východe a vykonávať kresťanské obrady – vrátane pasovania. Dlho išlo o jediný prejav prítomnosti katolíckej cirkvi vo Svätej zemi…

Reverznej strane pamätnej medaily dominuje okamih prvého historicky doloženého pasovania v interiéru Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme. „Opísal ho priamy účastník, nemecký šľachtic Viliam z Boldenselu, ktorý tak poskytol najstaršiu historicky overenú správu o tomto obrade,“ vysvetľuje akademický sochár Michal Vitanovský. Na averznej strane medaily potom upúta znak rádu – teda červený kríž v bielej ploche, ktorý je tvorený farebným smaltom. „Dopĺňa ho poprsie prvého jeruzalemského kráľa Godefroya de Bouillon, ktorého identifikujú iniciály s kráľovskou korunou. Jeho výrazná osobnosť má symbolizovať dobu, v ktorej vznikla paralelná organizácia – totiž kanonický Rád Božieho hrobu, ktorý založil. Kanonický rád, rytiersky rád aj osobnosť jeruzalemského kráľa spája jeruzalemský kríž,“ dodáva autor medaily. Kompozíciu averzu uzatvára Kaplnka Božieho hrobu, pri ktorej sa konali všetky pasovania.

Súčasťou emisie je špeciálna príloha, ktorá vám slovami Michala Vitanovského predstaví rytiersky rád aj jednotlivé detaily reliéfu medaily.