Druhá séria zlatého dukáta a strieborného toliara z cyklu Českej mincovne s názvom Kráľovské venné mestá pripomína nepokojné osudy Žofie Bavorskej.

Jej život sa zmenil, keď sa v dvanástich rokoch po boku svojho strýka Fridricha Bavorského vydala na ríšsky snem, kde sa zoznámila s Václavom IV. Dvadsaťsedemročný vladár bol českým a rímskym kráľom, ale aj bezdetným vdovcom, ktorý potreboval novú manželku. Dospievajúca Žofia Bavorská ho očarila a čoskoro ju požiadal o ruku. Bola výbornou partiou – jej rod Wittelsbachovcov, ktorý siahal po tých najvyšších ríšskych úradoch, bol totižto veľmi mocný. Vzťah však nebol len obojstranne výhodným spojenectvom – v manželstve nechýbal ani romantický cit. Keď sa Žofia presídlila do Prahy, bola cudzinkou, ale dlho ňou nezostala. S českým prostredím sa dokonale zžila. Naučila sa jazyk a zaradila sa k nadšeným priaznivcom majstra Jana Husa. Čechy sa javili ako prívetivé a pohostinné miesto, ale nad krajinou sa sťahovali mračná. Aj keď sa Václav snažil byť úspešným vládcom, jeho letargia, pôžitkárstvo a neschopnosť riešiť problémy spôsobili, že premrhal takmer všetko, čo mu odkázal jeho otec Karol IV. Kráľove spory s cirkevnou hierarchiou vyvrcholili umučením Jána Nepomuckého. Strety s vyššou šľachtou prešli do otvoreného konfliktu, pri ktorom bol Václav zajatý a uväznený. Jeho autorita v ríši upadala, a tak bol zbavený titulu rímskeho kráľa ako „človek neužitočný a lenivý a pre rímsku ríšu úplne nevhodný“. O svoje miesto na slnku sa pochopiteľne začal hlásiť kráľov ambiciózny brat Žigmund Luxemburský. Zlomovým momentom sa potom stalo upálenie Jana Husa, ktoré viedlo k radikalizácii spoločnosti. Žofia stúpencov Husových myšlienok naďalej podporovala, ale keď sa Václav dopočul o pražskej defenestrácii, postihla ho mozgová príhoda. Ovdovelá kráľovná-regentka zistila, že nie je schopná brániť svoju pozíciu ani svoje majetky, a tak bola nútená upustiť od podpory reformného krídla. V tejto situácii by bolo logické uchýliť sa do bezpečia niektorého z venných miest. Veď manžel jej zanechal Dvůr, neskôr nazývaný Dvůr Králové, Trutnov a Mělník. O túto oporu však Žofiu pripravili husitské vojny, a tak sa stala úplne závislou od Žigmunda. Uchýlila sa na jeho dvor do Prešporku. Tam však bola trpená len s neľúbosťou, a tak sa z dvorského života stiahla. Česká kráľovná dožila v meštianskom dome, chudobná a zabudnutá…

Dvojdielna séria je dielom akademického sochára Michala Vitanovského. Na averznej strane dukáta nájdete korunovanú hlavu Žofie Bavorskej vyobrazenú z trojštvrtinového pohľadu. „Portrét vychádza z početných zobrazení v Biblii Václava IV. Doplňujúcim prvkom je latinská verzia Žofiinho mena spojená s motívom listín, ktoré kráľovná vystavovala v prospech svojich miest,“ vysvetľuje autor. Averzná strana toliara je venovaná kráľovninmu obľúbenému vennému mestu. „Z troch venných miest venovala Žofia najväčšiu pozornosť Dvoru Králové. Celkový pohľad na mesto je doplnený o kráľovskú korunu a detail z klenbového svorníka Kostola sv. Jana Krstiteľa. Tento vzácny reliéf je možné vykladať ako najstaršiu podobu znaku mesta,“ dodáva medailér. Reverzná strana, ktorá je spoločná pre dukát aj toliar, predstavuje názvy všetkých venných miest Žofie Bavorskej a dva charakteristické atribúty.  „Rybárik v točenici je v Biblii Václava IV. viackrát prepojený s osobnosťou kráľa aj kráľovnej. Ryba grundla alebo mrenka pripomína typickú naturáliu, ktorú kráľovnej dodával Dvůr Králové,“ uzatvára znalec histórie Michal Vitanovský. Štít s profilom ženy, nad ktorým je umiestený heraldický motív hradobnej koruny, je potom zjednocujúcim prvkom celej série Českej mincovne.

Emisný náklad zlato-striebornej série je len 200 kusov.