Prvá séria zlatého dukáta a strieborného toliara z cyklu Českej mincovne s názvom Kráľovské venné mestá pripomína nepokojné osudy Elišky Rejčky.

Jej život bol krušný. Narodila sa ako Richenza a bola jedinou dcérou poľského kráľa Přemysla II. Veľkopoľského, ktorý bol zavraždený. Mala sa stať manželkou Ota Brandenburského, syna brandenburského markgrófa, ale ten nečakane zomrel. Iba ako dvanásťročnú potom ju vydali za ovdovelého českého kráľa Václava II. Stala sa macochou jeho detí, ktoré boli v rovnakom veku ako ona sama, a čoskoro bola korunovaná za českú a poľskú kráľovnú. Pri tejto príležitosti prijala meno Eliška a jej pôvodné meno bolo skomolené na Rejčka. Manželovi porodila dcéru Anežku, ale radosť netrvala dlho – o niekoľko dní neskôr, v sedemnástich rokoch, sa totiž stala vdovou. Na český trón usadol Eliškin nevlastný syn Václav III., lenže ten bol o necelý rok neskôr zavraždený. Přemyslovci vymreli po meči a Eliška Rejčka sa ocitla uprostred boja o moc. Víťazom tohto súperenia a novým českým kráľom sa stal Rudolf Habsburský, ktorému sa Eliška zapáčila, a tak sa s ňou oženil. Kráľovnou teda bola druhýkrát, ale len na krátko, lebo Rudolf o rok neskôr padol v bitke. Mladučká dvojnásobná vdova sa dostala do tiesnivej situácie – o vládu nad jej krajinou zápasili přemyslovská, habsburská a luxemburská dynastia. Obaja zomrelí manželia na ňu našťastie štedro pamätali. Ako záloh od nich dostala päť venných miest, kam sa mohla uchýliť – od Václava Hradec Králové, Chrudim a Vysoké Mýto, od Rudolfa Poličku a Jaroměř. Eliškin majetok vďaka tomu tvorilo štyridsaťtisíc hrivien striebra, pričom kôň vtedy stál štyri hrivny. Navzdory bohatstvu neúspešne súperila o moc s nevlastnou dcérou Eliškou Přemyslovnou, ktorej manžel Ján Luxemburský sa nakoniec stal ďalším českým kráľom. Svoju poslednú lásku a oporu našla v náručí mocného šľachtica Henricha z Lipé. Po tom, čo svoje venné mestá prenechala za štedré odstupné kráľovi, sa so svojím milencom uchýlila do Brna, kde dožili až do konca svojich dní – na dvore, ktorý svojím leskom zatienil aj ten pražský. Do dejín vstúpila ako ctižiadostivá žena, obratná diplomatka aj veľká podporovateľka viery a vzdelanosti…

Dvojdielna séria je dielom akademického sochára Michala Vitanovského. Na averznej strane dukáta nájdete korunovanú hlavu Elišky Rejčky vyobrazenú z trojštvrtinového pohľadu na ploche sčasti pokrytej gotickou dekoráciou. „Ako voľná inšpirácia pre portrét poslúžili dobové zobrazenia kráľovnej v jej iluminovaných rukopisoch a na jej pečati,“ vysvetľuje autor. Averzná strana toliara nesie štylizovanú stredovekú mapu okolia Hradca Králové, ktorá predkladá mesto na sútoku riek. „Pod ním sa nachádza heraldická figúra z najstaršieho známeho královohradeckého znaku – dvojchvostý korunovaný lev držiaci iniciálu G,“ dodáva medailér. Reverzná strana je potom spoločná pre dukát aj toliar, pričom značná časť jej plochy patrí menám piatich venných miest Elišky Rejčky. V centre je umiestnený symbol, ktorý je jednotiacim prvkom celej série Českej mincovne – ide o štít s profilom ženy, nad ktorým je umiestený známy heraldický motív hradobnej koruny. „Dva bažanty v spodnej časti potom pripomínajú typický produkt hradeckých bažantníc a zastupujú zdroj príjmov, ktoré kráľovnej plynuli z jej venných miest,“ uzatvára znalec histórie Michal Vitanovský.

Emisný náklad zlato-striebornej série je len 200 kusov.