Séria dvoch zlatých mincí Českej mincovne, ktorá pripomína výzvam relikvií svätej Ľudmily, je tretia z voľného cyklu venovaného Svätovítskemu pokladu.

Svätovítsky poklad, ktorý po stáročia budovali Přemyslovci, Luxemburgovci, Jagellovci aj Habsburgovci, je jedným z najväčších chrámových pokladov v Európe. Tvorí ho zbierka historických predmetov, ktorých liturgická, umelecká, remeselná aj materiálna hodnota je nevyčísliteľná. Počiatky pokladu spadajú do 10. storočia a sú priamo spojené s vládou svätého Václava, ktorý získal relikviu z ramennej kosti svätého Víta. Knieža ju uložilo na Pražskom hrade, kde nechal vybudovať Rotundu svätého Víta, ktorú neskôr nahradila katedrála rovnakého mena… Vedľa svätého Víta sa súčasťou pokladu stali ostatky mnohých ďalších svätcov, medzi ktorými nechýbala svätá Ľudmila – prvá česká kresťanská kňažná a babička svätého Václava, ktorá v roku 921 zomrela mučeníckou smrťou. S jej kosťami sa v priebehu storočí opakovane manipulovalo – prežili besnenie plameňov aj nepozorovaných zlodejov. V polovici 14. storočia potom na ich ochranu – snáď z nariadenia Karola IV., ktorý mal svojich dávnych predkov vo veľkej úcte – vznikla relikviárová busta. Do tejto schránky z pozláteného striebra bola uložená Ľudmilina lebka. Svätá kalva sa zachovala do dnešných dní, aj keď jej chýba tvárová časť, ktorá bola kedysi dávno umelo oddelená.

Dvojdielna séria je dielom medailérky Lenky Nebeskej, DiS. Zatiaľ čo reverzná strana prvej mince je venovaná Ľudmilinej relikviárovej buste, na druhom reverze nájdete jej ozdobenú lebku. Doplnkovým motívom je v oboch prípadoch rozeta svätovítskej katedrály. Pretože licenciu na vydávanie pamätných mincí Českej mincovne poskytuje tichomorský ostrov Niue, averzné strany oboch mincí nesú jeho nevyhnutné atribúty – štátny znak, nominálnu hodnotu 10 DOLLARS (NZD) a rok vydania 2024. Kompozíciu averzu dotvára ešte šál a palmový list – symboly Ľudmilinho mučeníctva.

Emisný náklad má len 200 kusov kompletných kolekcií.