Piata séria dvoch strieborných toliarov z cyklu Českej mincovne Kráľovské dvojice, ktorý vzdáva hold významným historickým párom, je venovaná Jánovi Luxemburskému a Eliške Přemyslovne.

Po tom, ako bol zavraždený Václav III., sa české krajiny ocitli bez kráľa. Dynastia Přemyslovcov nečakane vymrela po meči, a tak sa rozpútal boj o korunu medzi cudzími vládcami – Henrichom Korutánskym a Rudolfom Habsburským, ktorí si nárokovali český trón na základe zväzku s přemyslovskými ženami. Českým šľachticom a predstaviteľom cirkvi sa ani jeden z nich nepáčil, a tak si vybrali svojho vlastného kandidáta – Jána Luxemburského, ktorý bol synom rímskeho kráľa a budúceho cisára Henricha VII. Prostriedkom na dosiahnutie cieľa sa im mala stať Eliška Přemyslovna – sestra Václava III. a posledná nevydatá přemyslovská žena. Rokovania medzi českými veľmožmi a luxemburskými grófmi boli úspešné a svadba krásnej osemnásťročnej Elišky s pôvabným štrnásťročným Jánom sa stala významnou politickou udalosťou, ktorá mala upokojiť situáciu v krajine zmietanej mocenskými bojmi. Vzťah novopečeného kráľovského páru však nebol ideálny. Eliška zdedila přemyslovské vlastnosti – sebavedomie a ctižiadostivosť, ale aj panovačnosť a prefíkanosť, a tak často preberala iniciatívu v snahe obnoviť vládu v duchu svojej dynastie. Ján sa však idealizovaným přemyslovským vládcom nepodobal a s odbojným českým prostredím sa nikdy nezžil, preto býva nazývaný kráľom cudzincom. Dokázal byť presvedčivým diplomatom, ktorý svojím šarmom dokázal pre české kráľovstvo získať nejedno územie, ale zo všetkého najviac sa cítil byť rytierom, ktorý nešetril peniazmi. Nezhody páru sa nakoniec zmenili na otvorené nepriateľstvo. Ján Eliške odobral deti, aby ich neobrátila proti nemu. Eliška sa vzbúrila a s vojskom obsadila Prahu. Aj keď sa snažili, kráľ s kráľovnou už k sebe cestu nenašli…

„Pri tvorbe spoločnej averznej strany toliarov som voľne vychádzal najmä zo známych búst trifória Katedrály sv. Víta a ďalej z tvárí zachovaných v knižnej maľbe, na pečatiach a na minciach. Prevažne negatívny vzájomný vzťah tejto kráľovskej dvojice vyjadruje situovanie hláv. Symbolickým motívom je osamelá chlapčenská figúra budúceho cisára Karola IV. Ten sa v jednej chvíli stal rukojemníkom a vlastne väzňom svojho otca, ktorý tak chcel prinútiť jeho matku Elišku k poslušnosti,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „V životopise Jána Luxemburského je nadbytok dobre využiteľných námetov a kráľova reverzná strana zachytáva vzorku z jeho pozoruhodného mincovníctva. Okrem mincí z kutnohorského striebra je tu vyobrazený aj Jánov vzácny florén, prvá zlatá razba tej doby na severe od Álp. Kráľovnina reverzná strana tematicky čerpá z jej celoživotnej väzby na slávnu minulosť rodu Přemyslovcov. Eliška nezostala len u nostalgie, ale pokúšala sa zašlú přemyslovskú slávu nejako obnoviť. Premenená politická situácia Európy však niečo také nepripúšťala,“ dodáva autor toliarov a znalec českých dejín.

Dvojica toliarov je uložená do elegantnej drevenej škatuľky, ktorej viečko zdobia osobnosti kráľa a kráľovnej symbolizované šachovými figúrkami. Súčasťou balenia je aj ilustrovaný certifikát pravosti so sprievodným slovom autora.