Piaty historický pár, ktorému vzdáva hold séria dvoch zlatých dukátov Českej mincovne z cyklu  Kráľovské dvojice, tvorí Ján Luxemburský a Eliška Přemyslovna.

Svadba Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny bola veľkolepou udalosťou európskeho významu. Ich zväzok mal ukončiť dlhé obdobie politického chaosu v Čechách. To nastalo po nečakanom vymretí přemyslovskej dynastie po meči, keď bol zavraždený kráľ Václav III. O český trón sa vtedy bili dvaja cudzí vládcovia – Henrich Korutánsky, ktorý bol manželom Eliškinej staršej sestry Anny Přemyslovej, a Rudolf Habsburský, druhý manžel Eliškinej nevlastnej matky Elišky Rejčky. Vplyvní čeští šľachtici a cirkevní predstavitelia si však na tróne nepriali ani jedného, a tak zosnovali plán na sobáš poslednej slobodnej přemyslovskej ženy, ktorou bola práve sestra Václava III. Eliška Přemyslovna. Jána Luxemburského jej vybrali za muža z jednoduchého dôvodu – jeho mocným otcom bol rímsky kráľ a budúci cisár z rodu luxemburských grófov Henrich VII. Odvážny plán vyšiel a Ján s Eliškou usadli na český trón, ale ich vzťah rozhodne nebol ideálny. Ján získal odbojnú krajinu a možno až príliš sebavedomú manželku, ktorá sa snažila obnoviť vládu v duchu dynastie Přemyslovcov. Eliška získala silného a schopného muža, ktorý však zanedbával a zadlžoval kráľovstvo a zo všetkého najviac sa venoval rytierstvu. Manželstvo z rozumu sa nakoniec zmenilo na otvorené nepriateľstvo. Ján Eliške odobral deti, aby ich neobrátila proti nemu. Eliška sa vzbúrila a s vojskom obsadila Prahu. Aj keď k sebe kráľ a kráľovná hľadali cestu, už nikdy sa nezblížili…

„Pri tvorbe spoločnej averznej strany dukátov som voľne vychádzal najmä zo známych búst trifória Katedrály sv. Víta a ďalej z tvárí zachovaných v knižnej maľbe, na pečatiach a na minciach. Prevažne negatívny vzájomný vzťah tejto kráľovskej dvojice vyjadruje situovanie hláv. Symbolickým motívom je osamelá chlapčenská figúra budúceho cisára Karola IV. Ten sa v jednej chvíli stal rukojemníkom a vlastne väzňom svojho otca, ktorý tak chcel prinútiť jeho matku Elišku k poslušnosti,“ hovorí akademický sochár Michal Vitanovský. „V životopise Jána Luxemburského je nadbytok dobre využiteľných námetov a kráľova reverzná strana zachytáva vzorku z jeho pozoruhodného mincovníctva. Okrem mincí z kutnohorského striebra je tu vyobrazený aj Jánov vzácny florén, prvá zlatá razba tej doby na severe od Álp. Kráľovnina reverzná strana tematicky čerpá z jej celoživotnej väzby na slávnu minulosť rodu Přemyslovcov. Eliška nezostala len u nostalgie, ale pokúšala sa zašlú přemyslovskú slávu nejako obnoviť. Premenená politická situácia Európy však niečo také nepripúšťala,“ dodáva autor dukátov a znalec českých dejín.

Dukáty sú uložené do elegantnej drevenej škatuľky s viečkom ozdobeným rytinou šachových figúrok, ktoré symbolizujú kráľa a kráľovnú. Vnútri nájdete aj ilustrovaný certifikát pravosti so sprievodným slovom autora.