Mincové právo

Mincové právo v minulosti patrilo k výsadám, ktoré boli vyhradené kráľovskému majestátu. Často sa stretnete aj s termínom mincový regál, lebo kráľovským právam sa pod vplyvom latinčiny hovorí aj regály či regálie.

Mincové právo predstavovalo výhradné právo raziť mince, ale to nebolo všetko. Zahŕňalo rovnako právo kontrolovať kvalitu mincí, určovať ich vzhľad a obmedzovať ich vývoz alebo naopak dovoz cudzích mincí.

Každý panovník mohol vydať poriadok, ktorý mincovníctvo v jeho krajine upravoval. Správou mincového regálu bol potom poverený kráľovský mincmajster.

Do 12. storočia v českých krajinách razili svoje mince aj predstavitelia šľachtických rodov – nielen samotný panovník –, a preto o českom mincovom regáli môžeme hovoriť až od 13. storočia. Definitívne upevnený bol mincovou reformou kráľa Václava II., ktorá sa uskutočnila v roku 1300. Mince sa stali majetkom panovníka a zdrojom jeho príjmu.

Mincové právo však bolo prenajímané a prepožičiavané – stalo sa tak napríklad v prípade mocných rodov Rožmbergovcov a Schwarzenbergovcov. Kuriozitou je dočasné mincové právo Šlikovcov.

V priebehu storočí potom mincové právo postupne prechádzalo z panovníka na štát a jeho centrálnu banku, ktorou je dnes Česká národná banka. Všetky české mince pre ňu razí Česká mincovňa.