ak. soch. Ľudmila Cvengrošová

Akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová (* 17. júna 1937), rodáčka z Radošiny pri Topoľčanoch a absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, inklinuje ku komornej plastike a medailérskej tvorbe, na ktorú čerpá inšpiráciu z histórie.

Cez šesťdesiat rokov tvorí s veľkým zanietením a s nádejou, že s pomocou svojich diel sprostredkuje dejiny širokej verejnosti. Približuje nám svetoborné historické udalosti a každodenné životy ľudí, od ktorých nás delia stáročia a tisícročia: „V plastikách, reliéfoch, medailách a kresbách som celé roky zápasila so snahou spodobiť postavy a deje hodné zaznamenania, ale i prostých neznámych ľudí, ktorí ťažkou prácou a svojim umom vytvárali kultúru.“

Ľudmila Cvengrošová nie je len poprednou slovenskou umelkyňou, ale aj vášnivou cestovateľkou, ktorá navštívila pamätné miesta po celom svete. Jej práca reflektuje zážitky z množstva študijných pobytov. Bulharsko, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Guinea, India, Izrael, Kuba, Cyprus, Maďarsko, Malta, Mexiko, Mongolsko, Nemecko, Peru, Poľsko, Rumunsko, Grécko, štáty bývalého Sovietskeho zväzu, Švédsko, Thajsko, Tunisko – to sú niektoré krajiny, do ktorých sa vydala zo svojho rodného Slovenska.

„Cestujte a pozerajte sa nielen na sopky, jazerá a vodopády. Mňa totiž viac ako prírodné krásy zaujímajú ľudia a ich diela – výtvory, ktoré dokáže urobiť ľudská ruka. Ľudskú prácu som si vždy vážila,“ hovorí akademická sochárka.

Ako prameň poznania jej slúžia archeologické nálezy, ktoré výrečne tlmočia posolstvá dávnych vekov. Osobná prítomnosť zrelej umelkyne pri archeologických výskumoch podporená úzkym kontaktom s archeológmi dáva jej dielu punc opravdivosti. Ďalšiu inšpiráciu nachádza vo vitrínach múzeí a na stránkach kníh. Historická vernosť je pre ňu všetkým.

Ľudmila Cvengrošová má záľubu v zobrazovaní geograficko-kultúrnych zvláštností našej planéty – často nevysvetliteľných a rozumom neuchopiteľných príbehov umožňujúcich rozmanité interpretácie. Svoju lásku k umeniu, cestovaniu a všetkým ľudským kultúram – bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo – potom zhmotnila do podoby strieborných mincí Českej mincovne. V jej reliéfoch sa objavujú tie najkrajšie poklady starých civilizácií.

O schopnostiach a svetovej sláve slovenskej umelkyne svedčí okrem iného skutočnosť, že pamätnú medailu, ktorú vytvorila pre Jána Pavla II., si samotný pápež vybral do svojho osobného archívu. Pri potulkách Bratislavou potom narazíte na jej monumentálne diela – Devín ozdobila súsoším Cyrila a Metoda či sochou kniežaťa Rastislava, pred budovou Národnej banky Slovenska pre zmenu upúta jej trojmetrová keltská minca Biatec.

Humanistický duch jej diela nás núti sa zastaviť a pýtať sa – kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme?