Tretia emisia z cyklu historika Marcela Pecníka, ktorý pripomína dejiny slovenského mincovníctva, má podobu novorazby toliarov.

V roku 1520 vznikla v krušnohorskom panstve rodu Šlikovcov strieborná minca. Miestom jej zrodu bolo mestečko Jáchymov – v nemčine Joachimsthal, t. j. „Jáchymovo údolí“. Tunajším minciam sa hovorilo po nemecky „joachimsthaler silber groß Denar“ – v preklade „jáchymovský strieborný veľký denár“. Neprakticky dlhý názov sa postupne skracoval – najprv na „joachimsthaler“, potom na „thaler“, a nakoniec na počeštené „tolar“. Mimoriadne kvalitné platidlo sa z Českého kráľovstva rozkotúľalo do celej Európy a jeho úspech podnietil razbu mnohých napodobenín. Z Maďarska poznáme skomolený tallér, z Poľska talar, z Grécka tàliro, z Talianska tallero, z Perzie dare, z Islandu dalur a z Nórska, Švédska, Dánska a Holandska daler. Práve holandské platidlá sa vďaka rozmachu medzinárodného obchodu v 17. a 18. storočí rozšírili do celého sveta a nakoniec umožnili vznik amerického dolára… V Uhorsku sa toliare začali raziť v roku 1553 za vlády Ferdinanda I. Habsburského. Súbežne s nimi vznikali v slovenskej Kremnici aj denáre, oboly a groše. Obsah striebra v drobných minciach v priebehu stáročí klesal a začali sa objavovať aj mince vyrábané z bežných kovov. Toliare si však svoju kvalitu zachovali a spolu so zlatými dukátmi sa používali najmä na krytie štátneho dlhu, vojnových výdavkov a nákladov dvora. Toliarová mena v podunajskej monarchii vydržala až do zavedenia koruny. Posledný toliar Františka Jozefa I. bol v Kremnici vyrazený v roku 1867.

Replika toliara, ktorá je vyrazená z autentického striebra, nesie portrét Márie Terézie a vyobrazenie Madony s Ježiškom. Na základe originálnej historickej razby, ktorá bola v roku 1742 razená v Kremnici a ktorá sa stala jedným z najrozšírenejších platidiel na svete, ju spracovala medailérka Lenka Nebeská, DiS.

Replika, ktorá urobí radosť nielen deťom, je vsadená do populárno-náučného balenia plného zaujímavostí a veselých obrázkov Mgr. art. Bohdana Jankoviča.