V roku 2024 uplynulo celých 100 rokov od konania prvého Košického maratónu. Toto výročie pripomína slovenská pamätná minca.

Keď v roku 495 pred naším letopočtom Gréci zvíťazili nad Peržanmi v bitke pri meste Maratón, vyslali posla, aby odniesol správu do Atén. Muž menom Feidippidés bežal bez prestávky štyridsaťdva kilometrov, a hneď po tom, ako správu odovzdal, zomrel vyčerpaním… Príbeh o oddanosti a húževnatosti antického bežca sa zapísal do dejín a inšpiroval generácie, ktoré prišli na svet o stovky či tisíce rokov neskôr. V roku 1896 sa maratónsky beh stal súčasťou olympiády. Keď potom v roku 1924 letné hry v Paríži navštívil košický atlét Vojtech Bukovský, do myšlienky vytrvalostných pretekov sa zamiloval. Priviezol ju so sebou na Slovensko a o niekoľko týždňov neskôr sa na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu postavilo osem nadšencov, ktorí vyrazili do Košíc. Trať bola vymeraná presne podľa regúl, a to na 42,195 km. Prvým víťazom maratónu na východe Slovenska sa stal domáci bežec Karol Halla, ale hneď nasledujúci ročník už bol medzinárodný. Košický maratón sa stal najstarším v Európe a po maratónoch v Bostone a New Yorku tretím najstarším na svete…

Medailér Mgr. art. Roman Lugár venoval averznú stranu mince maratónskemu bežcovi a Dómu sv. Alžbety, ktorý je architektonickou dominantou Košíc. Reliéf sprevádzajú texty KOŠICKÝ MARATÓN, SLOVENSKO, výročné roky 1924–2024 a hviezdy Európskej únie. Reverzná strana potom predkladá všetky náležitosti platnej mince s nominálnou hodnotou 2 €.

Pamätnú mincu z bežných kovov vyrazila Mincovňa Kremnica a vydala Národná banka Slovenska.