Zberateľskú minisériu s názvom Géniovia 19. storočia otvoril Thomas Alva Edison. Ako druhý sa na striebornej minci Českej mincovne objavuje jeho nezmieriteľný rival Nikola Tesla.

Keď sa Nikola Tesla narodil, oblohu nad srbskou dedinou križovali blesky. Pôrodná baba tvrdila, že ide o zlé znamenie, ale netušila, že práve pomohla priviesť na svet „pána bleskov", ktorý bude na začiatku skutočnej elektrifikácie sveta... Nikola študoval matematiku a fyziku, zaoberal sa výskumom elektriny a pritom objavil princíp striedavého prúdu. Pracoval v Edisonovej spoločnosti, a keď za ním odcestoval do Ameriky, veril, že kolega vynálezca jeho objav ocení a podporí. Edison však urobil pravý opak a efektívny systém zmietol zo stola. Nebolo sa čomu čudovať,  pretože     jeho živobytie sa ocitlo v ohrození - Edisonove elektrárne, rozvodné siete a motory využívali prúd jednosmerný. Tak začala preslávená „vojna prúdov". Edison tvrdil, že striedavý prúd je príliš nebezpečný - pri demonštrácii ním neváhal usmrtiť slona a medziiným vynašiel elektrické kreslo. Tesla bol presvedčený, že pri prenose striedavého prúdu dochádza k menším stratám v rozvodnej sieti a že motory na striedavý prúd sú konštrukčne jednoduchšie a lacnejšie. Svet dal nakoniec za pravdu Teslovi a jeho systém, ktorý používame dodnes, sa stal štandardom ... Edison však nebol jediným vynálezcom 19. storočia, s ktorým sa Tesla dostal do sporu. Každý školák vám povie, že rádio vynašiel Guglielmo Marconi. Nikola Tesla si však rovnaký vynález patentoval o niekoľko rokov skôr a s Talianom, ktorý na bezdrôtovom prenose rozprávkovo zbohatol a získal zaň Nobelovu cenu, sa preto roky súdil. Spravodlivosti bolo učinené za dosť až pol roka po Teslovej smrti, keď americký najvyšší súd vyhlásil Marconiho patenty za neplatné a prisúdil autorstvo rádia geniálnemu Srbovi... Excentrický Tesla doplácal na to, že nebol praktickou osobnosťou - hýril nápadmi, ale nevedel domyslieť ich praktické využitie . Veľa prevratných myšlienok si ani nestačil patentovať a už sa zaoberal niečím iným, ešte fantastickejším - napríklad röntgenové žiarenie objavil ešte pred Röntgenom, keď fotografoval Marka Twaina. Zomrel preto chudobný a nepochopený... Pretože celú jeho pozostalosť skonfiškovala CIA, pravdepodobne sa nikdy nedozvieme, či naozaj spôsobil tunguzskú katastrofu, stvoril lúče smrti alebo stál za filadelfským experimentom. O jeho genialite však nie je sporu – a keď sa Alberta Einsteina spýtali, či sa cíti byť najchytrejším človekom na zemi, odpovedal: „Neviem, spýtajte sa Nikolu Teslu"         

Medailér Asamat Baltaev, DiS., umiestnil na reverznú stranu mince portrét vynálezcu z doby, keď dosiahol najväčší ohlas, a nápis NIKOLA TESLA . Kompozíciu dopĺňa vyobrazenie Wardenclyffskej veže, z ktorej šľahajú blesky. Išlo o jeden z Teslových najzáhadnejších vynálezov, ktorý mal umožniť bezdrôtový prenos informácií a energie, a to úplne zadarmo. Je pochopiteľné, že revolučný prístroj bol v rozpore so záujmami vtedajších priemyselných magnátov, ktorí sa postarali, aby nikdy nebol sprevádzkovaný... averzná strana mince je potom prehliadkou nákresov najrôznejších vynálezov z 19. storočia. Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v zahraničnej licencii ostrova Niue, nesú na averze meno a portrét kráľovnej Alžbety II., nominálnu hodnotu 1 DOLLAR (NZD) a rok emisie 2020. 

Minca Nikolu Teslu má svoje miesto v špeciálnej zberateľskej škatuľke, ktorú tiež nájdete v ponuke Českej mincovne.