V roku 2020 uplynulo 150 rokov od narodenia Štefana Baniča. Hoci jeho meno upadlo do zabudnutia, zapísal sa do dejín letectva a jeho úspechy oživuje strieborná minca, ktorú vydala Národná banka Slovenska.

Štefan Banič sa narodil v roku 1870 v dnešných Smoleniciach. Vyučil sa za murára a podieľal sa na stavbe Smolenického zámku, ale bieda ho v roku 1907 vyhnala do Ameriky, kde pracoval na poliach, v baniach aj v továrňach. V tom čase svet zažíval leteckú horúčku. Od chvíle, keď bratia Wrightovci skonštruovali prvé lietadlo ťažšie ako vzduch, uplynulo len pár rokov a pokusy aviatikov boli stále krkolomné. Mnoho odvážlivcov zaplatilo za dobývanie oblohy životom a svedkom jednej takejto nehody sa stal práve Štefan Banič. Letecké nešťastie ho inšpirovalo k skonštruovaniu dômyselného vynálezu - aj keď nešlo o prvý padák, v porovnaní so súčasnými modelmi mal úplne odlišnú konštrukciu. Baničov vynález pripomínal sukňu, ktorú mal letec povytiahnutú až na úroveň hrudníka. Keď letec vyskočil z lietadla, sukňa sa pomocou pružín otvorila ako dáždnik, pričom letcova ruka a hlava zostali nad napnutou plochou. Jednou z nesporných výhod Baničovej konštrukcie bola skutočnosť, že padák bol riaditeľný, a tak letec mohol doplachtiť na konkrétne miesto. Dňa 3. júna 1914 vynálezca svoj padák osobne vyskúšal pred zrakmi zástupcov patentového úradu letectva USA, keď zoskočil z pätnásťposchodovej budovy. Letectvo patent odkúpilo a odskúšalo v prvej svetovej vojne a zo Štefana Baniča urobilo svojho čestného člena...

Reverzná strana mince s nominálnou hodnotou 10 EUR, ktorá je dielom medailéra Mgr. art. Petra Valacha, predkladá portrét Štefana Baniča. Averzná strana potom nesie podrobný technický nákres Baničovho padáka prevzatý z originálnej patentovej listiny.

Mincu v kvalite proof vyrazila slovenská Mincovňa Kremnica.